Separačná úzkosť u detí: Ako sa prejavuje a ako ju prekonať?

Separačná úzkosť je normálnym štádiom vývoja dojčiat a batoliat. Malé deti často prežívajú obdobie separačnej úzkosti, no väčšina z nich zo separačnej úzkosti vyrastie približne do 3 rokov.

U niektorých detí je však separačná úzkosť príznakom vážnejšieho stavu známeho ako separačná úzkostná porucha, ktorá začína v predškolskom veku. Ak sa separačná úzkosť vášho dieťaťa zdá intenzívna alebo dlhotrvajúca – najmä ak zasahuje do školských povinností, iných každodenných aktivít či zahŕňa záchvaty paniky a iné problémy, môže ísť o poruchu separačnej úzkosti.

Menej často sa separačná úzkostná porucha môže vyskytnúť aj u tínedžerov a dospelých, čo spôsobuje značné problémy pri odchode z domu alebo pri odchode do práce. Avšak, správna liečba môže pomôcť. Ako na to?

Odporúčame: Tínedžer a domáce práce: Ako ho „prinútiť" upratať si aspoň svoju izbu?

Separačná úzkostná porucha je diagnostikovaná, keď sú symptómy nadmerné vzhľadom na vývojový vek a spôsobujú značné ťažkosti v každodennom fungovaní.

Symptómy môžu zahŕňať:

• opakujúce sa a nadmerné obavy z neprítomnosti matky, prípadne oboch rodičov,
• neustála nadmerná obava zo straty rodiča alebo iného blízkeho v dôsledku choroby či katastrofy,
• neustále obavy, že sa stane niečo zlé, ako napríklad strata alebo únos, čo spôsobí odlúčenie od rodičov alebo iných blízkych,
• odmietanie byť preč z domu kvôli strachu z odlúčenia,
• dieťa nechce ostať doma samo – bez rodičov či inej blízkej osoby v dome,
• neochota alebo odmietanie spať mimo domova bez rodiča alebo inej blízkej osoby nablízku,
• opakované nočné mory o rozchode či o rozvode rodičov,
• časté sťažnosti na bolesti hlavy, žalúdka alebo iné príznaky, keď sa očakáva odlúčenie od rodiča, prípadne inej milovanej osoby.

Separačná úzkostná porucha môže byť spojená s panickou poruchou a záchvatmi paniky, kam patria:

• opakované epizódy náhlych pocitov intenzívnej úzkosti a strachu alebo hrôzy, ktoré dosiahnu vrchol v priebehu niekoľkých minút.

Separačná úzkostná porucha zvyčajne nezmizne bez liečby a môže viesť k panickej poruche a iným úzkostným poruchám v dospelosti. Ak máte obavy zo separačnej úzkosti vášho dieťaťa, porozprávajte sa s detským lekárom.

Niekedy môže byť separačná úzkostná porucha vyvolaná zažitým stresom, ktorý má za následok odlúčenie od milovanej osoby. Rovnako aj genetika môže zohrávať nemalú úlohu pri rozvoji tejto poruchy.

Separačná úzkostná porucha sa najčastejšie začína v detstve, ale môže pokračovať až do dospievania a niekedy aj do dospelosti.

Rizikové faktory môžu zahŕňať:

• životné stresy alebo straty, ktoré vedú k odlúčeniu,
• choroba alebo smrť milovanej osoby,
• strata milovaného domáceho maznáčika,
• rozvod rodičov,
• časté sťahovanie,
• odchod do školy,
• rodinná anamnéza vrátane pokrvných príbuzných, ktorí majú problémy s úzkosťou alebo úzkostnou poruchou, čo naznačuje, že tieto vlastnosti môžu byť zdedené,
• iné problémy – ako je napríklad skúsenosť s nejakým typom katastrofy, ktorá zahŕňa oddelenie od milovanej osoby.

Neprehliadnite: Rodinné prídavky a ďalšie príspevky na dieťa: Na čo všetko majú rodičia nárok a aká je výška príspevkov v roku 2023?

Ktoré kroky môžete podniknúť, aby ste pomohli zmierniť separačnú úzkosť vášho dieťaťa?

• Prečítajte si o separačnej úzkostnej poruche u detí v odbornej literatúre.
• Porozprávajte sa s odborníkom na duševné zdravie o tejto poruche, aby ste sa dozvedeli viac a pomohli vášmu dieťaťu pochopiť ju.
• Držte sa plánu liečby.
• Uistite sa, že dodržiavate termíny terapie pre vaše dieťa – dôslednosť robí veľké pokroky.
• Konajte a zistite, čo spúšťa úzkosť vášho dieťaťa.
• Precvičte si stratégie navrhnuté odborníkom na duševné zdravie, aby ste boli pripravení vysporiadať sa s úzkostnými pocitmi vášho dieťaťa počas odlúčenia.

Vyrovnať sa s dieťaťom, ktoré má separačnú úzkostnú poruchu, môže byť frustrujúce a spôsobiť konflikty s členmi rodiny alebo spôsobiť rodičom veľké obavy a úzkosť. Nebojte sa preto požiadať o odbornú pomoc a radu, ako zvládať situáciu a podporovať vaše dieťa.

• Ukážte vašim deťom, že ich podporujete – kľudne a pokojne.
• Povzbudzujte svoje dieťa alebo blízkeho, aby vyskúšalo nové skúsenosti, zažilo odlúčenie a rozvíjalo nezávislosť – všetko s vašou podporou a dôverou.
• Trénujte rozlúčky.
• Nechajte svoje dieťa na krátky čas u blízkeho, ktorému veríte, aby ste pomohli dieťaťu naučiť sa, že sa na vás môže spoľahnúť.
• Je tiež dôležité rozvíjať a udržiavať podporné vzťahy aj pre vás samých, aby ste mohli lepšie pomôcť svojmu dieťaťu.

Odporúčame aj: Klamstvo u detí - trestať či nie? Klamstvo ako výchovný problém má mnohé úskalia. Ako správne reagovať?