Otužovanie detí krok za krokom: Základné tipy a rady, ako a kedy začať

Čo je otužovanie? Otužovanie je vedúcou metódou zvyšovania odolnosti detského organizmu. Keď sa dieťa narodí, dostane sa do nového prostredia. Príroda obdarila bábätko mnohými rôznymi adaptačnými a ochrannými mechanizmami, aby v tomto prostredí prežilo a začalo sa rozvíjať. Takže napríklad dieťa má termoregulačné mechanizmy, ktoré zabraňujú ako prehriatiu, tak aj podchladeniu. Tým, že dieťa zbalíme, vytvoríme mu skleníkové podmienky, a „zbavíme“ tieto mechanizmy svojej prirodzenej práce.

Na dosiahnutie pozitívneho efektu otužovania je potrebné dodržiavať niektoré všeobecné pravidlá, a to systematické používanie otužovacích postupov vo všetkých ročných obdobiach bez prerušenia. Prerušenia v otužovaní totiž vedú k oslabeniu adaptačných mechanizmov, ktoré sa vytvárajú vplyvom jednotlivých postupov. Dokonca aj u dospelých po 3-4 týždňoch po ukončení otužovacích procedúr je vyvinutá odolnosť voči chladu prudko oslabená.

U detí v 1. roku života mizne efekt adaptácie vo veľmi krátkom čase – po 5-7 dňoch. Keďže sa podmienky spojené s ročnými obdobiami menia, postupy sa musia meniť bez toho, aby sa úplne zrušili. Napríklad letnú sprchu v zime môžete nahradiť oblievaním nôh.

Systematické otužovacie procedúry počas celého roka je možné zabezpečiť len vtedy, ak sú pevne zaradené do denného režimu dieťaťa a sú spojené s bežnými činnosťami konanými v rôznych denných dobách (umývanie, prechádzky, spánok, hranie, hygienický kúpeľ, umývanie a podobne. Aj preto je dôležité dôsledné dodržiavania postupov otužovania detí, a to najmä vtedy, ak "zavádzate" otužovanie v období 1-3 roky života dieťaťa.

• Otužovanie je založené na schopnosti organizmu postupne sa adaptovať na neobvyklé podmienky.
• Odolnosť voči nízkym teplotám je potrebné vychovávať dôsledne, ale nepretržite.
• Prechod od slabších kalení k silnejším (znížením teploty vzduchu, vody a predĺžením trvania procedúry) je potrebné vykonávať postupne.
• To je dôležité najmä pre malé deti a deti s oslabenou imunitou.

Odporúčame: RECENZIA - TrueLife NannyCam R3 Smart - video baby monitor, na ktorý sa môžete spoľahnúť

Otužovanie vzduchom je pravdepodobne najprirodzenejšie otužovanie. Následkom prehrievania detí sú totiž napríklad alergie, astmy a znížená imunita. Deťom netreba dávať viac vrstiev oblečenia než dospelým.

Kedy začať otužovanie vzduchom a ako?

Dôležité je tráviť dostatok času na čerstvom a aj chladnom vzduchu. Deti majú v pomere viac hnedého tuku než dospelí, ktorý ich v chlade chráni a ohrieva viac než nás. Okrem toho sa viac pohybujú, čiže logicky potrebujú o jednu vrstvu oblečenia menej než my.

• Domácnosti by sa nemali zbytočne prekurovať.
• Ideálna teplota je okolo 21-22 stupňov C.
• Netreba zabúdať na časté vetranie.
• Ďalšia možnosť otužovania je počas spánku.
• Podľa rôznych zdrojov je optimálna teplota pre spánok od 12 do 18 stupňov.

Pri otužovaní vodou treba byť opatrnejší, nakoľko vhodné otužovanie vodou má isté pravidlá.

Platia tu určité zásady, na ktoré nesmieme zabúdať: 

• Nenamáčať vlasy ani hlavu,
• Dostatočný pohyb po otužovaní,
• Deti do 1 roka veľmi opatrne alebo skôr vôbec, ak si nie sme istí,
• Neotužovať pri nachladení/chorobe.
• Otužovať sa môžu buď vo vani, sprche, s nami v lavóri na balkóne alebo namočiť chodidlá v mori, či potoku.

Podľa najnovších informácií by aj bábätká mali kúpať vo vode s teplotou okolo 37 stupňov C. Príliš teplá/horúca voda môže dokonca spôsobiť nachladenie a vysušuje pokožku dieťaťa. Bábätká môžeme skúsiť otužovať napríklad aj namočenou handričkou v chladnejšej vode, s ktorou im urobíme krátku masáž. Bezpečné a postupné otužovanie imunitný systém a jeho správne fungovanie teda maximálne podporuje.

Neprehliadnite: Detská autosedačka - investovať do novej či používanej? Aké upevnenie je najlepšie? Poradíme, ako si vybrať!

Aj vy si niekedy kladiete otázku, či otužovanie detí áno či nie?

Bezpečné otužovanie bábätiek od raného detstva, otužovanie vonku alebo aj napríklad neskoršie otužovanie detí v jazierku prináša svoje benefity.

• Otužovanie zlepšuje funkcie imunitného systému, pričom počas otužovania sa v krvi zvyšuje hladina cytokínov a bielych krviniek.
• Ak je tento proces pravidelný, urýchľuje imunitnú reakciu.

Rôzne formy otužovania, ako aj pravidelné otužovanie, zvyšuje prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť. Ak už u vás ale akékoľvek ochorenie prepukne, otužovanie nezmení jeho trvanie. Touto aktivitou dokážete ovplyvniť vedľajšie faktory, ale v žiadnom prípade príčinu konkrétneho ochorenia.

Vyhýbanie sa chladu, prekúrené miestnosti, teplé obliekanie - toto všetko oslabuje našu imunitu, pretože o stálu teplotu tela sa staráme viac, ako naše termoregulačné procesy, ktoré sme dostali do vienka tisíce rokov trvajúcou evolúciou, termoregulácia detí je tak teda "zakotvená" už v samotnom vývoji človeka. Otužovaním robíme svoju imunitu silnejšiu, vyhľadávaním tepla, obliekaním sa do viacerých vrstiev ju naopak znižujeme.

Je podstatné sa zahriať pred otužovaním? Je zistené, že telo otužovaného človeka je schopné chemickou termoreguláciou vytvárať viac tepla, ako telo neotužovaného človeka. Zúženie ciev znižujúce úniky tepla cez kožu má tiež svoje obmedzené trvanie, u otužilca ale tento ochranný systém zlyháva neskôr. Všeobecný bezpečnostný limit pre otužilcov na pobyt v studenej vode (pod 8 °C) je 30 minút, pre pobyt v ľadovej vode (pod 4 °C) je 22 minút. Samozrejme odolnosť voči chladu u otužilcov je individuálna.

• Otužovanie spôsobuje zmeny činností telových systémov – telo začne byť menej vnímavé k rýchlym zmenám teploty – teplotný šok sa pre otužovaného človeka stáva stále viac a viac znesiteľný.
• Stály efekt odolnosti voči šoku nastáva až po 2 – 3 rokoch pravidelného otužovania.
• Pre dobre psychicky nastavených skúsených otužilcov môže byť vchádzanie do ľadovej vody dokonca príjemným aktom, na ktorý sa vopred tešia.

Podchladzovaním tiež dochádza k sťahovaniu ciev a následným zahriatím k ich roztiahnutiu, čím zvyšujeme ich elasticitu a odďaľujeme starnutie. Vazokonstrikcia (cievne zúženie) a vazodilatácia (cievne rozšírenie), ku ktorým opakovane pri otužovaní dochádza, sú tou najlepšou cestou získať skvelú pružnosť ciev a zachovať si ju aj do vysokého veku. Vedecké štúdiá ozdravujúceho faktoru ľadovej vody na človeka odhadujú zníženie biologického veku organizmu pri dlhoročnom a pravidelnom plávaní v ľadovej vode od 5 do 15 rokov!

Dochádza aj k zmenám v hematologických parametroch – zistili sa významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu, počte červených krviniek, indexe hematokritu, percente monocytov a granulocytov. Znižujú sa taktiež aj parametre oxidačného stresu.

Do otužovania by ste sa mali pustiť z vedomej voľby a chuti spriateliť sa s chladom. Iba tak dokážete posilniť svoju imunitu a zdravie. Pokiaľ uvažujete o tom, že začnete s otužovaním treba vždy začať postupne a prvé výsledky sa prejavia v priebehu troch až štyroch týždňov. Ide o dlhodobý proces a táto aktivita a jej pozitívne účinky sa vám vráti až v horizonte niekoľkých rokov.

Pri deťoch ale dôkladne zvážte aj tieto otázky:

• Vnímate radosť detí z otužovania?
• Majú radosť z otužovania deti i dospelí? Je otužovanie pre dospelých vhodné rovnakou formou?
• Pozor na citlivosť detí na vnem.
• Dôležitá je aj zábava detí a dĺžka pobytu v studenej vode.
• Zvážte pôsobenie chladnej vody napríklad studenou sprchou.
• Najdôležitejšie je za každých okolností zdravie detí.

Otužovaniu by ste sa mali venovať v doobedňajších hodinách, keď je vaše telo po spánku dobre oddýchnuté. Keďže sa počas neho vyplavujú stresové hormóny, vo večerných hodinách by mohlo ovplyvniť kvalitu vášho spánku. To, ako často by ste sa mali do tejto aktivity púšťať, je podľa odborníka individuálne. Niektorí to zvládnu raz, iní dva či trikrát týždenne. Vlastné limity by ste mali odhaľovať sami.

• Začiatočníci by sa mali denne sprchovať studenou vodou.
• Najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať.
• V zime sa odporúča sprchovať 1-3 minúty, v lete 3-5 minút.
• So sprchovaním v studenej vode môžu začať už 2-3 ročné deti.
• Pri sprchovaní sa stále pohybujeme, nestojíme na jednom mieste.
• Po dosprchovaní sa utrieme suchým uterákom.
• Hlavu si nenamáčame, dáme si kúpaciu čiapku, aby sme si nezamokrili vlasy.

Po dokonalom osušení vykonávame zahrievacie cviky aby sa naše telo zohrialo pohybom. Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý. Skutočne otužilým sa stáva človek asi po 2 rokoch pravidelného otužovania sa.

Odporúčame aj: Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci - 24. MESIAC života dieťaťa

Otužovať sa je potrebné postupne a v žiadnom prípade sa neodporúča preskakovať postupnosť jednotlivých krokov. Otužovať sa môže každý zdravý človek v akomkoľvek veku, ale platí, že malé deti a seniori by sa mali otužovať miernejšie a pozvoľnejšie.

Ako začať otužovanie správne?

• Dýchanie – pred otužovaním začať 10 až 15 hlbokými a pomalými nádychmi nosom a výdychov ústami. Toto rozdýchanie zabezpečí, že lepšie zvládnete kontakt so studenou vodou. V opačnom prípade by ste mohli začať prudko dýchať a pociťovať napätie.
• Otužovanie studenou vodou - sprchovanie studenou vodou – s otužovaním začnete najjednoduchšie vtedy, ak na konci svojej obľúbenej sprchy, či už horúcej alebo vlažnej, postupne stiahnete teplotu vody na minimum. V prípade, že budete bez väčších problémov zvládať sprchu na 30 sekúnd, zotrvajte aspoň dve minúty.
• Pohyb – pred a aj po otužovaní by ste sa mali rozcvičiť a pohybu sa venujte aspoň minútu alebo dve minúty pred otužovaním a aj po ňom. Po kontakte so studenou vodou budú vaše svaly citlivé, ale kvalitné cvičenie pred aj po spôsobí, že sa vaše telo rýchlejšie vráti do normálnej teploty.

Domáce otužovania u detí a jeho začiatky je vhodné konzultovať s lekárom, nakoľko metódy otužovania detí i formy otužovanie detí sú rôzne. Niektorí rodičia začínajú otužovanie bábätiek už v prvých týždňoch ich životov. Na začiatku stráviť vo vode pri teplote vody pod 10 °C len pár desiatok sekúnd, postupne počas prvej sezóny 1-2 minúty. Je potrebné počúvať signály svojho tela a pri akýchkoľvek problémoch prerušiť ponory do studenej vody, resp. skrátiť čas vo vode.

Otužovanie chyby + otužovanie riziká - aké sú varovné signály?

V prípade, ak otužovanie preženieme môže to byť veľmi nebezpečné a zradné. Vyrovnávanie sa s podchladením môže byť oveľa náročnejšie, ako samotný pobyt vo vode. Práve v tomto čase nastupuje trasová termogenéza (triaška) a to je niečo, čo nás zahrieva, teda pomáha nám čo najskôr sa vrátiť k normálnej teplote. Najlepšie je vtedy sa rýchlo prezliecť do suchého oblečenia a zahriať sa aj primeraným pohybom.

Z určitého uhla pohľadu môžeme za záludnosť považovať aj fakt, že na úplnom začiatku otužovania (ide doslova o prvé dni, možno jeden až dva týždne) dochádza k prechodnému zhoršeniu imunitnej odolnosti človeka. Naša telová termoregulácia je riadená okrem hypotalamu čiastočne aj prostredníctvom hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol). Zvýšená hladina kortizolu spôsobuje zhoršenie imunitných funkcií, dochádza k útlmu novotvorby lymfocytov (biele krvinky, ktoré ako jediné bunky v tele sú schopné rozpoznávať antigén a preto sú základom získanej imunity) a naopak – aktivizujú sa tzv. „bunky prirodzených zabíjačov”.

Ak otužilecký nováčik začne pristupovať k otužovaniu s príliš veľkou vervou a adaptačná schopnosť jeho organizmu sa nedokáže prispôsobiť chladovej záťaži, môže dôjsť k zdravotným problémom. Ak úspešne prekonáme počiatočné štádium otužovania, ďalšie opakované chladové zaťaženia imunitu znormalizujú a začne postupne dochádzať už k jej zlepšovaniu.