Postabortívny syndróm: Príznaky, riziká a spôsoby, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa

Postabortívny syndróm (PAS, anglicky postabortion syndrome, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu.

Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali. K jeho rozvoju prispieva masívne potlačenie potratového zážitku, silný morálny konflikt súvisiaci s vierovyznaním alebo prameniaci z osobnej hodnotovej orientácie, senzitivita ženy, okolnosti vedúce k otehotneniu a potratu (interrupcii), a tiež samotný výkon interrupcie.

Potrat je téma, ktorá je opradená mnohými mýtmi, aj keď ju odstránite z politickej či celospoločenskej diskusie. Mohli ste napríklad počuť, že potrat môže zvýšiť riziko rakoviny prsníka a sťažiť budúce otehotnenie alebo donosenie tehotenstva. Existujúci lekársky výskum však tieto tvrdenia nepodporuje.

Veľa diskusií tiež obklopuje myšlienku spojenia medzi potratom a závažnými emocionálnymi symptómami.

• Niektorí ľudia tvrdia, že interrupcia je traumatický zážitok, ktorý môže vyústiť do „postabortívneho syndrómu“, čo sa týka intenzívneho utrpenia, ktoré má trvalý vplyv na duševné zdravie.
• Iní zase, že ide o legitímny zdravotný stav, zatiaľ čo ďalší názor je, že ide o vymyslený fenomén, ktorého cieľom je odradiť ľudí od hľadania potratov.

Odporúčame: Tehotenstvo po týždňoch – 35. týždeň tehotenstva

Postabortívny syndróm nie je len ľútosť, je to súbor symptómov, ktoré majú veľmi široké spektrum konkrétnych ťažkostí, ktoré si žena najprv nevie vysvetliť. Ženy, ktoré podstúpili potrat či potratili dieťa, sprevádza nielen psychická, ale aj fyzická bolesť. Nevynímajúc ani skoré potraty či neskoré potraty, prirodzený potrat alebo umelé prerušenie tehotenstva. Dôvody žien sú rôzne, avšak stav ženy nikdy netreba podceňovať či prehliadať.

Tí, ktorí podporujú existenciu postabortívneho syndrómu, ho porovnávali s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), čo naznačuje, že má mnoho rovnakých symptómov.

Riziká postabortívneho syndrómu

Príznaky bežne spojené s postabortívnym syndrómom zahŕňajú:

• plačlivosť,
• zmeny nálady vrátane hnevu, smútku alebo necitlivosti,
• depresie,
• vina, ľútosť alebo popretie potratu,
• nočné mory a narušený spánok,
• myšlienky na samovraždu,
• vzťahové problémy,
• znížená sebaúcta,
• strach z budúceho tehotenstva.

Niektorí tiež tvrdia, že postabortívny syndróm môže hrať úlohu vo vzťahových problémoch a zmenách sexuálneho správania alebo záujmov, ako napríklad:

• odstup od partnera,
• strata záujmu o sex.

Iní spájajú túto zmenu v sexuálnom záujme s ďalším navrhovaným príznakom, a to nutkaním rýchlo znovu otehotnieť, aby „nahradili“ potrat. Tieto príznaky sa údajne objavujú krátko po potrate a niekedy pretrvávajú mesiace, dokonca roky.

Neprehliadnite: Jesenné aktivity pre deti: Nebudete sa nudiť, ani keď je vonku sychravo

Ľudia často zažívajú intenzívne emócie tesne pred a bezprostredne po potrate. Odborníci však nenašli žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že umelé prerušenie tehotenstva a s ním spojené emócie pretrvávajú alebo majú trvalý vplyv na duševné zdravie. Okrem toho - ani v Medzinárodnej klasifikácii chorôb neexistuje žiadna oficiálna diagnóza postabortívneho syndrómu.

Zdôrazňuje sa však, že aj keď ľudia určite môžu zažiť zložité emócie súvisiace s potratom, pokusy patologizovať ich skúsenosti nepomáha. Reakcia každého na potrat je iná - od komplikovaných až po celkom jednoduché.

Zatiaľ čo odborníci na duševné zdravie neuznávajú skutočnú diagnózu postabortívneho syndrómu, súhlasia s tým, že emocionálne zážitky po potrate sa môžu veľmi líšiť od človeka k človeku.

Strata tehotenstva z akéhokoľvek dôvodu môže narušiť váš hormonálny cyklus, čo môže spôsobiť negatívne pocity.

• Je možné cítiť hlboký vplyv a zároveň úľavu.
• Celé spektrum pocitov, od úľavy až po traumatický stres, je normálne.

Úľava

Výsledky štúdií skúmajúcich emócie po potrate neustále naznačujú, že najčastejším pocitom po potrate je pocit úľavy. Či už ste hneď vedeli, že chcete ísť na potrat, alebo ste potrebovali nejaký čas na rozhodnutie, vedeli ste, že pokračovanie v tehotenstve pre vás v tej chvíli nebolo tou správnou voľbou. Schopnosť ukončiť tehotenstvo bezpečným potratom vám dala možnosť pokračovať v živote tak, ako ste plánovali. Na pocite úľavy po potrate nie je nič zlé. Tento pocit je veľmi normálny. Posilní to vaše vedomie, že ste sa v budúcnosti rozhodli pre seba najlepšie.

Smútok

Emócie sú zložité, najmä tie, ktoré súvisia s významnými alebo ťažkými životnými rozhodnutiami. Aj keď sa vám väčšinou uľaví, môžete pociťovať aj smútok, keď sa rozhodnete pre potrat alebo krátko po zákroku. Možno chcete v budúcnosti deti, ale necítite sa finančne ani inak schopní vychovávať dieťa. Možno vás iné okolnosti viedli k tomu, že ste sa rozhodli, že potrat je vaša najlepšia voľba. Aj keď necítite žiadnu ľútosť, stále môžete mať nejaký smútok zo straty tehotenstva. Možno si ani nevšimnete žiadny smútok. To je tiež úplne normálne.

Vina

Niektorí ľudia po potrate pociťujú pocit viny. Táto vina môže súvisieť skôr so samotným tehotenstvom. Iní by si možno želali, aby sa viac starali napríklad o zvolenú metódu antikoncepcie, než o skutočný potrat. Vina však môže prameniť aj z vašich osobných pocitov z potratu. Možno ste si nikdy nepredstavovali, že idete na potrat a bojovali ste s rozhodnutím, kým ste dospeli k záveru, že je to najlepšia voľba. Je celkom bežné zažiť nejaké protichodné emócie. Tieto pocity viny môžu prísť priamo spolu s pocitmi úľavy.

Ľútosť

Áno, niektorí ľudia po potrate pociťujú určitú ľútosť. A nie je nezvyčajné, že sa táto ľútosť spája s mätúcim pocitom úľavy. Možno ste hneď vedeli, že pôjdete na potrat z akéhokoľvek dôvodu alebo kombinácie dôvodov. Bez ohľadu na to je stále úplne pochopiteľné zažiť určitú mieru ľútosti. Môžete ľutovať otehotnenie alebo potrebu potratu. Možno vás mrzí, že ste v živote nedosiahli miesto, kde by ste mohli vychovávať dieťa, alebo že váš súčasný partner nie je tým správnym spolurodičom. Napriek zložitým alebo zmiešaným emóciám, ako je ľútosť, väčšina ľudí, ktorí podstúpia interrupciu, sú aj roky po zákroku presvedčení, že urobili správne rozhodnutie.

Odporúčame aj: Tip na výlet: Navštívte s deťmi najväčší Rozprávkový les na Slovensku

Každá žena prežíva traumatickú skúsenosť s potratom inak. Mnohé ženy a ženy so syndrómom potratový zážitok vytesnili do podvedomia. Často krát sa však aj po dlhšom čase prejavia negatívne psychické následky. Úspešne zmrazili jeho emočné prežívanie, ale zároveň zmrazili aj celý svoj emočný život. Už sa nevedia radovať, smútiť, netešia ich veci, ktoré ich tešili predtým.

Ak majú deti, nedokážu im prejaviť cit a ochladzuje sa aj partnerský vzťah. Podvedome sa vyhýbajú podnetom, ktoré im pripomínajú potratový zážitok. Prekážajú im napríklad nemocničné pachy, nedokážu sa pozerať na bábätká či na tehotné ženy. Niektoré majú aj vtieravé predstavy, keď k nim hovorí nenarodené dieťa, majú nočné mory, nemôžu spať.

• Keď tento stav pretrváva dlho, zvyšuje sa ich vnútorné napätie a napokon spôsobuje rôzne psychosomatické ochorenia.
• Iný spôsob prežívania je vtedy, ak bola žena okolnosťami donútená na potrat.
• Je skôr podráždená a agresívna k svojmu okoliu, k lekárom, k otcovi dieťaťa, k vlastnej rodine, ktorá ju nepodržala.
• Tieto ženy majú problémy v rodinných vzťahoch, ale aj v komunikácii s ľuďmi.

Aj keď žena dokáže vytesniť potratový zážitok, sú momenty, ktoré ho pripomínajú. Môže to byť napríklad rozchod s partnerom, úmrtie iného dieťaťa, ďalšie tehotenstvo, narodenie detí, ale aj výročie narodenia. Väčšina žien vie, koľko rokov by práve malo ich nenarodené dieťa. Vedia, kedy by išlo do školy, kedy by maturovalo a podobne.

Terapeutické postupy, ako vyliečiť ženy trpiace postabortívnym syndrómom, sú rôzne:

• niekedy ženy musia svoje neporodené dieťa nazvať menom,
• rozlúčiť sa s ním,
• niekedy mu vybudujú malý pomníček, aby mali kde zapáliť sviečku,
• musia však odpustiť sebe, partnerovi, okoliu, ktoré ju nepodporilo.

U nás zatiaľ neexistujú terapeuti, ktorí by sa zameriavali na tieto ženy. Pritom je tu obrovské množstvo žien, ktoré umelý potrat zažili, a časť z nich určite má psychické problémy. Ale tam, kde sa nepripúšťa možnosť, že umelý potrat spôsobuje niečo zlé v psychike ženy, nie je ani možnosť ich liečiť.