Dojčenie je prirodzené, no to neznamená, že prichádza automaticky. Každá mamička – či už prvorodička alebo skúsená mama – môže počas dojčenia naraziť na situácie, ktoré sú náročné, mätúce alebo frustrujúce. Nie ste v tom samy – neistota, otázky a obavy sú súčasťou tejto cesty.
V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie chyby, s ktorými sa ženy pri dojčení stretávajú. Nejde o kritiku, ale o podporu – aby ste sa cítili istejšie, mohli sa včas vyhnúť problémom a prežili toto citlivé obdobie s pokojom, dôverou a láskou k sebe aj svojmu dieťatku.
10 najčastejších chýb pri dojčení:
1. Chýba kontakt koža na kožu
Bezprostredne po pôrode je kontakt koža na kožu jedným z najdôležitejších krokov, ktorý podporuje prirodzený reflex prisatia bábätka a spúšťa tvorbu materského mlieka. Keď dieťatko leží nahé (alebo len s plienkou) na nahom hrudníku mamy, aktivuje sa celý rad hormónov, ktoré podporujú laktáciu, znižujú stres a pomáhajú bábätku stabilizovať teplotu, dýchanie aj tep.
Ak tento kontakt chýba alebo je prerušený, môže sa narušiť prirodzený štart dojčenia. Bábätko sa môže prisávať horšie, mama cítiť neistotu a celý proces sa stáva náročnejším. Aj preto je dôležité vedieť, že „koža na kožu“ má význam nielen po pôrode, ale aj kedykoľvek neskôr – počas prvých dní, týždňov či mesiacov môže pomôcť obnoviť spojenie a zlepšiť dojčenie aj v prípade, že na začiatku nešlo všetko podľa plánu.
2. Nedostatočná frekvencia dojčenia
Jednou z najčastejších chýb, ktorá sa často deje pod vplyvom starších rád alebo nesprávnych informácií, je dojčenie „podľa hodín“ namiesto „na požiadanie“. Novorodenci majú malé žalúdky a potrebujú jesť často – pokojne aj každú hodinu až dve. Ak sa dojčenie obmedzuje len na niekoľko krát denne, môže to viesť k nedostatočnému prísunu mlieka a zníženiu jeho tvorby.
Telo matky funguje na princípe dopytu a ponuky – čím častejšie bábätko pije, tým viac mlieka sa tvorí. Ak je frekvencia dojčenia nízka, môže sa stať, že sa dieťatko neprisáva správne, je hladné alebo nespokojné a mama nadobudne dojem, že má „slabé mlieko“. Časté dojčenie nielenže podporuje laktáciu, ale tiež posilňuje vzťah medzi mamou a bábätkom.
Depositphotos
3. Príliš skoré vzdanie dojčenia
Mnohé mamičky sa ocitnú na začiatku dojčenia v zložitej situácii – bolestivé prisatie, únava, neistota, tlak okolia či plač bábätka môžu spôsobiť, že s dojčením skončia skôr, než sa proces stihne ustáliť. Prvé dni a týždne bývajú často najnáročnejšie a veľa žien si myslí, že keď to nejde hneď prirodzene, tak „to nie je pre ne“.
Pravda je však taká, že dojčenie sa učia obe strany – mama aj bábätko. Potrebujú čas, podporu a pokoj. Skoré vzdanie sa dojčenia býva často dôsledkom nedostatku informácií alebo podpory. Niekedy pomôže jednoduchá zmena polohy, inokedy rozhovor s laktačnou poradkyňou. Kľúčové je nezostať na to sama a vedieť, že pomoc existuje.
4. Zlá technika prisatia
Jedným z najčastejších dôvodov bolestivého dojčenia, nízkeho prísunu mlieka alebo nepokojného bábätka je nesprávna technika prisatia. Ak sa dieťa prisaje len na bradavku namiesto celej dvorca, môže dojčenie spôsobovať bolesť, podráždenie a zároveň dochádza k neefektívnemu saniu.
Správne prisatie znamená, že bábätko má široko otvorené ústa, spodná pera smeruje von, jeho brada sa dotýka prsníka a väčšinu dvorca má v ústach. V tejto polohe je sanie účinné, mlieko tečie dobre a mama necíti bolesť. Ak máte pochybnosti, neváhajte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu – často ide len o drobnú úpravu, ktorá urobí obrovský rozdiel.
5. Nesprávne striedanie prsníkov
Pri dojčení je dôležité umožniť dieťaťu dostatočne sa napiť z jedného prsníka predtým, než mu ponúknete druhý. Automatické striedanie po niekoľkých minútach môže spôsobiť, že bábätko nebude efektívne vyprázdňovať prsník, čo môže viesť k nižšej tvorbe mlieka alebo nepohodliu na strane matky.
Aj keď sa často hovorí o „prednom“ a „zadnom“ mlieku, v skutočnosti ide o plynulú zmenu zloženia mlieka počas jedného dojčenia. Mlieko sa prirodzene mení – najskôr má vyšší obsah vody, neskôr pribúda obsah tuku. Preto je ideálne nechať dieťa dopiť z jedného prsníka do sýtosti a až potom mu ponúknuť druhý. Tak sa zabezpečí dostatočný príjem výživných látok a zároveň sa prsník lepšie vyprázdni, čo pomáha predchádzať problémom ako zápal či upchatie mliekovodov.
6. Zbytočný stres z množstva mlieka
Jednou z najčastejších obáv čerstvých mamičiek je, či majú dosť mlieka. No realita je taká, že telo ženy sa veľmi šikovne prispôsobuje potrebám bábätka. Množstvo mlieka sa reguluje najmä cez dopyt – čím viac sa dieťa dojčí, tým viac mlieka sa tvorí. Pocit „mäkkých pŕs“ alebo že neodstriekate veľa mlieka ešte neznamená, že ho máte málo.
Zbytočný stres a neustále sledovanie množstva mlieka môžu skôr spôsobiť opak – hormonálne zablokovanie toku mlieka, keďže tvorba mlieka je citlivá na psychickú pohodu. Je dobré sledovať signály od dieťaťa (napr. počet pomočených plienok, priberanie), a nie neustále spochybňovať svoje telo. Dôvera v seba a v bábätko je základom úspešného dojčenia.
7. Ignorovanie bolesti pri dojčení
Bolesť pri dojčení nie je normou, hoci sa často za ňu považuje. Krátkodobé citlivé bradavky v prvých dňoch môžu byť bežné, ale silná, trvajúca bolesť, krvácanie, trhlinky či pocit pálenia signalizujú problém – často nesprávnu techniku prisatia, ploché bradavky, zápal alebo napríklad aj kandidózu.
Ignorovanie bolesti môže viesť k odmietaniu dojčenia, zápalom alebo zníženej tvorbe mlieka. Ak dojčenie bolí, vždy má zmysel vyhľadať pomoc – laktačnej poradkyne, pôrodnej asistentky či gynekológa. Včasné riešenie problému môže zabrániť väčším komplikáciám a zároveň zachrániť dojčenie ako prirodzený a krásny proces.
Depositphotos
8. Nedostatok podpory a informácií
Dojčenie je síce prirodzený proces, no to neznamená, že je vždy jednoduchý. Mnohé ženy čelia hneď v začiatkoch problémom, ktoré by sa dali vyriešiť s pomocou správnych informácií či odbornej podpory – no tú často nedostanú. Internetové mýty, nepresné rady od okolia alebo dokonca protichodné odporúčania môžu situáciu len zhoršiť.
Podpora od partnera, rodiny, pôrodnej asistentky či laktačnej poradkyne môže byť kľúčová. Namiesto súdenia či nevyžiadaných rád ženy potrebujú empatiu, povzbudenie a konkrétnu pomoc. Vďaka tomu si môžu nájsť vlastný rytmus a spôsob dojčenia, ktorý im bude vyhovovať.
9. Zanedbanie vlastného pitného režimu a výživy
Telo dojčiacej ženy spotrebuje denne viac energie a tekutín, než si mnohé uvedomujú. Ak mamička zabúda na pitie alebo sa nestíha dobre najesť, môže to ovplyvniť jej energiu, náladu aj samotnú tvorbu mlieka. Hoci nemusí jesť „za dvoch“, mala by dbať na pestrú, výživnú stravu a dostatočný príjem tekutín.
Najlepšie je mať vždy po ruke fľašu s vodou a niečo malé pod zub, najmä počas nočného dojčenia či dňa plného starostlivosti o bábätko. Vyživené a hydratované telo sa ľahšie stará nielen o tvorbu mlieka, ale aj o celkové zotavenie po pôrode.
10. Perfekcionizmus a tlak na „ideálne dojčenie“
Niektoré mamičky sa snažia všetko robiť „podľa príručky“ – presne na minúty, podľa odporúčaných polôh a bez akejkoľvek chyby. No dojčenie nie je výkonová disciplína. Každé dieťa je iné, každé telo reaguje inak a realita je často ďaleko od toho, čo ukazujú sociálne siete.
Tlak na dokonalosť môže spôsobiť sklamanie, únavu a pocity zlyhania. Pritom práve láskavý prístup k sebe, prijatie nedokonalostí a otvorenosť voči vlastnej ceste sú to, čo vedie k úspešnému a radostnému dojčeniu. Aj ak nie je všetko podľa plánu, stále to môže byť krásne a dostatočne dobré.
Hovorme o dojčení bez tlaku
Dojčenie bábätka je výnimočný spôsob, ako byť v kontakte so svojím potomstvom – fyzicky, emocionálne aj hormonálne. Zároveň však môže byť plné otázok, neistoty či dokonca bolesti. Netlačte sa do dokonalosti. Ak niečo nejde, nie je to vaša chyba – možno len chýba správna informácia alebo podpora.
Ak sa stretávate s ťažkosťami, hľadajte pomoc. Laktačné poradkyne, pôrodné asistentky či komunity mamičiek sú tu pre vás. Nikto by nemal dojčiť so slzami v očiach. Doprajte si čas, dôverujte svojmu telu a pripomeňte si: dobrá mama nie je tá, čo robí všetko dokonale, ale tá, čo robí veci s láskou.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
