Niektoré správania batoliat dokážu rodičov zaskočiť, rozosmiať aj zneistiť zároveň. Prečo dieťa búcha hlavou, strká si ruky do nohavíc, zrazu stíchne a stuhne v pohybe alebo robí presný opak toho, čo mu poviete? Hoci to môže pôsobiť zvláštne či nevhodne, vo väčšine prípadov ide o úplne normálne prejavy vývinu.
Batoliatko si prostredníctvom týchto prejavov skúša vlastné telo, emócie, hranice aj reakcie okolia. To, čo dospelému pripadá čudné, je pre malé dieťa prirodzený spôsob, ako spoznávať svet a samého seba. V článku sa pozrieme na trochu divné správania, ktoré sú u batoliat bežné, a vysvetlíme, prečo sa ich netreba zbytočne obávať.
Trochu divné veci, ktoré niekedy batoľatá robia:
Extrémne lipnutie na jednej konkrétnej veci
Batoliatko sa môže silno naviazať na jednu konkrétnu hračku, kus oblečenia, lyžičku či úplne obyčajný predmet. Tento predmet mu prináša pocit istoty, bezpečia a predvídateľnosti, najmä v situáciách, ktoré sú pre dieťa nové, rušivé alebo emocionálne náročné. Nejde o rozmaznanosť ani zlozvyk, ale o prirodzený spôsob, ako si dieťa reguluje emócie.
Takéto lipnutie je často dočasné a časom prirodzene vymizne. Predmet slúži ako most medzi známym a neznámym svetom, pomáha dieťaťu zvládať odlúčenie, únavu či frustráciu. Pokiaľ dieťa funguje aj v iných oblastiach primerane svojmu veku, nejde o nič znepokojujúce a nie je potrebné mu tento predmet násilne odoberať.
Špáranie v nose
Špáranie v nose patrí medzi správania, ktoré rodičov často zaskočí alebo zahanbí, no u batoliat ide o úplne bežný prejav. Dieťa spoznáva vlastné telo, jeho pocity a reakcie, a ruky sú preň prirodzeným nástrojom objavovania. Neexistuje ešte vedomie spoločenských pravidiel ani pocit nevhodnosti.
V tomto veku ide skôr o zvedavosť než o zlozvyk. Zmysel má pokojné usmerňovanie, nie karhanie. Dieťa sa postupne naučí, že niektoré činnosti patria do súkromia alebo majú svoje miesto, no potrebuje na to čas a opakované jemné vedenie bez hanbenia.
Ak sa však k špáraniu v nose pridáva zjavná nepokojnosť, bolesť, citlivosť na dotyk alebo dieťa reaguje plačom pri manipulácii s nosom, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Dôvodom môže byť podráždená sliznica, drobné poranenie, suchý vzduch, alergia alebo začínajúca infekcia, ktoré si vyžadujú odborné posúdenie.
Hra s imaginárnym kamarátom
Imaginárny kamarát je prejavom bohatej fantázie a rozvíjajúceho sa vnútorného sveta dieťaťa. Batoliatko si prostredníctvom takejto hry skúša sociálne situácie, rozhovory, riešenie konfliktov aj spracovanie zážitkov z bežného dňa. Nejde o únik z reality, ale o jej aktívne spracovanie.
Takáto hra často vzniká v období, keď sa rozvíja jazyk a schopnosť symbolického myslenia. Imaginárny kamarát môže dieťaťu pomáhať vyjadriť pocity, ktoré ešte nevie pomenovať, alebo zvládnuť nové situácie. Pokiaľ dieťa dokáže rozlišovať realitu a fantáziu, ide o zdravý a tvorivý prejav vývinu.
Strkanie rúk do nohavíc
Strkanie rúk do nohavíc je správanie, ktoré môže rodiča zneistiť, no u batoliat ide najčastejšie o prirodzené objavovanie vlastného tela. Dieťa si uvedomuje telesné pocity, učí sa, kde má hranice tela a čo mu prináša príjemné či upokojujúce vnemy. Nejde o sexualizované správanie v dospelom zmysle slova.
V tomto veku je dôležité reagovať pokojne a bez dramatizovania. Jemné presmerovanie pozornosti alebo jednoduché vysvetlenie, že niektoré veci robíme v súkromí, úplne postačuje. Prílišná reakcia či hanbenie môže viesť k zbytočnému zmätku alebo pocitu viny, ktorý v tomto vývinovom období nemá opodstatnenie.
Freepik
Húpanie sa
Niektoré deti sa pri sedení, státí alebo dokonca pred spaním jemne kolíšu dopredu a dozadu. Tento pohyb im pomáha upokojiť sa, spracovať podnety a uvoľniť napätie, najmä po dni plnom nových zážitkov. Ide o prirodzený spôsob, akým si batoliatko reguluje svoje emócie a telesné pocity.
Pokiaľ je húpanie sa krátkodobé, dieťa pri ňom komunikuje, hrá sa a reaguje na okolie, nejde o nič znepokojujúce. Často ide len o fázu, ktorá časom ustúpi sama. Dieťa si takto vytvára pocit istoty a rovnováhy vo svete, ktorý je preň ešte stále veľký a plný zmien.
Fascinácia otváraním a zatváraním
Zásuvky, dvere, skrinky či veko od práčky dokážu batoľa zabaviť na prekvapivo dlhý čas. Opakovaným otváraním a zatváraním dieťa skúma princíp príčiny a následku a učí sa, že jeho činy majú konkrétny výsledok. Tento jednoduchý pohyb mu dáva pocit kontroly nad prostredím.
Pre rodiča to môže pôsobiť monotónne alebo únavne, no pre dieťa ide o dôležitý tréning jemnej motoriky a sústredenia. Ak je to bezpečné, stačí mu umožniť túto činnosť a nastaviť len základné hranice. Aj toto správanie je prejavom zdravého kognitívneho vývinu.
Opakovanie „zakázaných“ slov bez pochopenia významu
Niekedy sa stane, že dieťa začne dookola opakovať slovo, ktoré vyvolalo silnú reakciu dospelých. Nejde o provokáciu ani vedomé porušovanie pravidiel, ale o fascináciu zvukom slova a emóciou, ktorú okolo seba vyvolalo. Batoliatko ešte nerozumie spoločenskému kontextu ani váhe významu.
Najlepšou reakciou je pokoj a minimalizovanie pozornosti. Čím menej emócií dieťa zo strany dospelých zaregistruje, tým rýchlejšie ho dané slovo prestane zaujímať. Jazyk sa u batoliat vyvíja hravo a experimentálne a podobné fázy sú jeho prirodzenou súčasťou.
Búchanie hlavou
Pre niektorých rodičov patrí medzi najznepokojujúcejšie prejavy, keď si dieťa búcha hlavou o podložku, stenu alebo matrac. Vo väčšine prípadov však nejde o sebapoškodzovanie, ale o spôsob, ako dieťa vyjadruje frustráciu, únavu alebo potrebu uvoľnenia napätia. Pohyb mu môže prinášať krátkodobú úľavu.
Ak sa dieťa inak vyvíja primerane veku, komunikuje a reaguje na okolie, toto správanie býva prechodné. Dôležité je zabezpečiť bezpečné prostredie a reagovať pokojne. Ak by však búchanie bolo veľmi časté, intenzívne alebo spojené s vývinovým oneskorením, je vhodné situáciu konzultovať s odborníkom.
Vyzliekanie sa a odmietanie oblečenia
Nie je nezvyčajné, že dieťa si v určitom období začne vyzliekať ponožky, tričko alebo odmieta obliecť konkrétny kus oblečenia. Často ide o snahu presadiť vlastnú vôľu, ale aj o citlivosť na materiál, švy či teplotu. Batoliatko si postupne uvedomuje svoje telo a chce rozhodovať o tom, čo má na sebe.
Toto správanie býva aj prejavom potreby samostatnosti a kontroly. Pomáha ponúknuť dieťaťu jednoduchý výber, napríklad medzi dvoma tričkami, a rešpektovať jeho hranice, pokiaľ to situácia dovoľuje. Vyzliekanie sa je ďalšou fázou, ktorou si dieťa buduje vzťah k vlastnému telu a identite.
Freepik
Úmyselné robenie presného opaku, než rodič povie
Sú chvíle, keď sa zdá, že dieťa robí presne to, čo ste mu povedali nerobiť. Keď ho zavoláte, ide opačným smerom, keď niečo zakážete, jeho záujem o danú vec ešte vzrastie. Nejde o vzdor v dospelom ponímaní, ale o skúšanie vlastnej vôle a hraníc v prostredí, ktoré je pre dieťa bezpečné.
Batoliatko si týmto spôsobom overuje, že je samostatnou bytosťou a že jeho rozhodnutia majú vplyv na svet okolo. Pomáha pokojný tón, jasné a jednoduché vety a minimum emócií. Čím menej sa z tohto správania stane boj o moc, tým skôr dieťa pochopí, že spolupráca je prirodzenejšia než neustále skúšanie opaku.
Silná potreba robiť veci „sám/sama“
V určitom období chce dieťa jesť samo, obliekať sa samo, naliať si vodu samo a často aj rozhodovať za seba. Táto túžba po samostatnosti môže rodiča unavovať, najmä keď činnosti trvajú dlho alebo sa nezaobídu bez neporiadku. Ide však o dôležitý krok v budovaní sebadôvery.
Dieťa sa učí veriť vlastným schopnostiam a potrebuje pri tom priestor na skúšanie aj zlyhanie. Ak mu umožníme robiť veci samo v bezpečných situáciách, posilňujeme jeho pocit kompetencie. Zároveň mu tým ukazujeme, že jeho snaha je vnímaná a rešpektovaná.
Náhle ticho a „zmrazenie“ v pohybe
Občas sa stane, že dieťa sa zrazu zastaví, stíchne a prestane reagovať na okolie. Pre rodiča to môže pôsobiť znepokojujúco, no často ide o moment, keď je nervový systém dieťaťa preťažený a potrebuje si na chvíľu oddýchnuť. Mozog dieťaťa si takto berie krátku pauzu na spracovanie podnetov.
Takéto správanie sa môže objaviť po silných emóciách, hlučnom prostredí alebo náročnom dni. Väčšinou stačí zostať nablízku, hovoriť pokojne a dať dieťaťu čas. Ak dieťa po chvíli opäť nadviaže kontakt a pokračuje v činnosti, ide o bežný prejav vývinu a nie dôvod na obavy.
Keď dieťa nerobí problémy, ale učí sa svet
Mnohé správania, ktoré sa dospelým môžu zdať zvláštne, nevhodné alebo únavné, sú v skutočnosti prirodzeným jazykom dieťaťa. Batoliatko si ešte nevie svoje pocity a potreby pomenovať slovami, a tak ich vyjadruje telom, pohybom, opakovaním či skúšaním hraníc. To, čo navonok pôsobí ako problém, je často len proces učenia sa, ako funguje svet a vlastné miesto v ňom.
Pre rodiča je dôležité vedieť, že väčšina týchto prejavov je prechodná a súvisí s vývinom mozgu, emócií aj samostatnosti. Pokojná reakcia, trpezlivosť a schopnosť pozerať sa na správanie dieťaťa s nadhľadom pomáhajú viac než neustála kontrola či obavy. Dieťa, ktoré má pri sebe vnímavého a chápajúceho dospelého, získava pevný základ pre ďalší vývin – a svet sa preň postupne stáva miestom, ktorému môže dôverovať.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov