V dnešnej dobe, keď rodičia čelia nekonečnému množstvu rád o výchove a deti sú pod neustálym tlakom školských povinností, záujmových činností a digitálnych médií, sa zdá, že skutočné šťastie a pohoda v rodinách sú čoraz zriedkavejšie. Mnohí rodičia túžia, aby ich deti boli šťastné, ale často podliehajú tlaku spoločnosti, ktorá ich vedie k tomu, aby ich životy boli dokonale organizované a výsledkovo orientované. Čo keby sme ale skúsili niečo iné? Čo keby sme trochu popustili uzdu a dovolili deťom byť deťmi?
Voľnosť ako cesta k sebapoznaniu
Jedným z najdôležitejších aspektov detstva je objavovanie. Deti sa rodia ako zvedaví prieskumníci, túžiaci objaviť svet okolo seba. Keď im však nastavíme príliš prísne mantinely a naplníme ich dni neustálymi aktivitami, môžeme im túto prirodzenú túžbu po poznaní potlačiť. Deti potrebujú priestor na to, aby mohli snívať, tvoriť a niekedy aj robiť chyby.
Popustiť uzdu v tomto prípade znamená umožniť deťom viac voľného času. Nie času stráveného pred obrazovkami, ale času, ktorý môžu venovať hre, fantazírovaniu alebo len tak leňošeniu. Hra je totiž základným pilierom detského vývinu. Pomáha im rozvíjať kreativitu, riešiť problémy a budovať sociálne zručnosti. Vo voľnosti nájdu deti odvahu skúšať nové veci a naučia sa, ako riešiť situácie bez neustálej pomoci dospelých.
Menej kontroly, viac dôvery
Rodičia majú prirodzenú potrebu chrániť svoje deti a zabezpečiť im to najlepšie. Niekedy však táto snaha môže prerásť do prehnanej kontroly, ktorá môže brzdiť ich rozvoj. Deti potrebujú vedieť, že im dôverujeme, a to nielen v malých veciach, ale aj v dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich života.
Keď deťom dovolíme robiť vlastné rozhodnutia, učíme ich zodpovednosti a schopnosti niesť následky svojich činov. Áno, môžu sa pomýliť, ale práve chyby sú kľúčovým nástrojom učenia. Napríklad, ak si zabudnú domáce úlohy, môžeme im to pripomenúť, ale ak sa to stane opakovane, možno je lepšie nechať ich zažiť následky, ktoré ich prirodzene navedú k zodpovednejšiemu správaniu.
Freepik.com
Prečo perfekcionizmus škodí deťom
Súčasná kultúra kladie dôraz na perfekcionizmus, a to už od raného veku. Deti sú často tlačené k tomu, aby dosahovali vynikajúce výsledky v škole, v športe či v iných záujmových činnostiach. Tento tlak ich však môže pripraviť o radosť zo samotného procesu učenia a tvorby.
Namiesto toho, aby sme od detí očakávali dokonalosť, mali by sme ich povzbudzovať k tomu, aby sa sústredili na to, čo ich baví a napĺňa. Ak dieťa miluje maľovanie, nezáleží na tom, či jeho kresby získajú ocenenie. Dôležité je, že pri tom cíti radosť a má možnosť vyjadriť svoje pocity a myšlienky.
Rodičia ako vzory šťastia
Rodičia často zabúdajú, že sú pre svoje deti najväčšími vzormi. Ak chceme vychovať šťastné deti, musíme začať sami od seba. Keď deti vidia, že ich rodičia si dokážu vychutnať chvíle pohody, že sa neobávajú urobiť chybu a že si vážia jednoduché radosti, učia sa tieto hodnoty automaticky.
Popustiť uzdu znamená aj oslobodiť sa od nerealistických očakávaní, ktoré si na seba rodičia kladú. Nemusíme byť dokonalými rodičmi – stačí, že sme tu pre svoje deti, že ich podporujeme a že sme autentickí. Deti totiž nevyžadujú perfekcionizmus. Potrebujú lásku, prijatie a pocit, že ich svet je bezpečným miestom na objavovanie a rast.
Dajme deťom „áno deň“ a pripravme sa na dobrodružstvo!
Predstavte si deň, keď namiesto klasického „nie“ na všetko, čo deti navrhnú, hovoríte „áno“. Znie to ako sci-fi, však? Veď aký rozumný rodič by dobrovoľne súhlasil s tým, že deti budú mať voľnú ruku? Lenže práve „Áno deň“ – deň, keď deti môžu diktovať pravidlá (s drobnými bezpečnostnými obmedzeniami, samozrejme) – môže byť tou najlepšou terapiou pre rodinu. Pripravte sa na nezabudnuteľné momenty, nekontrolovateľný smiech a možno aj na zopár kúskov, pri ktorých budete potrebovať hlboký nádych.
Začiatok dňa inak
Budík zvoní a vy sa prebúdzate s vedomím, že dnes budete hovoriť „áno“. Už pri raňajkách si začínate uvedomovať, čo ste si na seba ušili, keď dieťa víťazoslávne oznamuje: „Chcem zmrzlinu namiesto ovsených vločiek!“ Samozrejme, mohli by ste to zahrať na technickú výnimku a predstierať, že ovsené vločky so štipkou čokoládového sirupu sú vlastne „dezert“. Ale kdeže! Dnes je deň „áno“.
Zmrzlina na raňajky? Prečo nie! Veď je to len raz za čas. Navyše, vidieť dieťa šťastne máčať jahody v topiacej sa čokoládovej poleve je zážitok, ktorý stojí za drobné výčitky vašich vlastných stravovacích zásad.
Dobrodružstvá za každým rohom
Po raňajkách prichádza skutočná výzva: program dňa. Deti sú prekvapivo organizované, keď vedia, že môžu mať čo len chcú. „Postavme si obrovský pevnostný bunker z gaučov a prikrývok!“ vyhlásia s nadšením, ktoré by rozsvietilo aj zapadnutý detský domov. A vy, milý rodič, namiesto zvyčajného „Nie, to pokazí gauč!“ sa s chuťou vrháte do stavby, ktorá by svojou veľkosťou konkurovala hradbám na Spiši.
Samozrejme, po dokončení pevnosti si dieťa vymyslí, že najlepšie bude, ak sa všetci v rodine zahrajú na pirátov. Vyfasujete teda pirátsku šatku, nakreslenú pásku cez oko a idete bojovať s imaginárnymi nepriateľmi. Chce to trochu fantázie, ale čo by ste pre úsmev svojho dieťaťa neurobili?
„Áno deň“ plný prekvapení
Zlatý moment prichádza, keď deti navrhnú niečo, čo by vás nikdy nenapadlo. Možno to bude tanec v daždi (áno, budete mokrí, ale šťastní). Možno to bude jazda na bicykli po obývačke (čo je o niečo väčší risk). Alebo, ak máte doma malých umelcov, môžete skončiť so zdobením stien v štýle „Picasso meets chaos“.
Priznajme si, „Áno deň“ môže priniesť trochu neporiadku, trochu kriku a možno aj zopár otázok, prečo ste niekedy súhlasili. Ale je tu niečo magické: vidieť deti, ktoré sa cítia slobodné, kreatívne a skutočne vypočuté.
Koniec dňa plný smiechu
Keď sa deň chýli ku koncu a gaučová pevnosť sa mení na miesto, kde sa spoločne stočíte pod prikrývku, uvedomíte si, že tento chaos mal zmysel. Deti sa smejú, rozprávajú o svojich bláznivých nápadoch a vy máte pocit, že ste im dali viac než len deň plný „áno“. Dali ste im pocit, že ich svet má svoje miesto vo vašom.
A keď dieťa, so zívaním na perách, šeptá: „Toto bol najlepší deň,“ všetka únava z tohto šialenstva zmizne. A vy si možno sami pre seba poviete: „Možno by sme to mohli urobiť znova… o pár mesiacov.“ Alebo až o rok.
„Áno deň“ je dar, ktorý dáva nielen deťom slobodu, ale aj vám šancu vidieť ich svet ich očami. A to je niečo, čo stojí za všetky zmrzlinové raňajky sveta.
Popustiť uzdu neznamená vzdať sa rodičovskej zodpovednosti. Je to o hľadaní rovnováhy medzi vedením a voľnosťou, medzi kontrolou a dôverou. Deti potrebujú hranice, ale tieto hranice by mali byť dostatočne flexibilné, aby mohli rásť a rozvíjať sa.
Šťastie detí nie je o tom, koľko krúžkov navštevujú alebo koľko trofejí získajú. Je o pocite, že ich svet je plný možností, že ich rodičia im dôverujú a že chyby nie sú koncom sveta, ale súčasťou cesty. Popustiť uzdu znamená umožniť deťom, aby boli samy sebou, aby mohli snívať a objavovať vlastné talenty a záujmy.
Keď deti vidia, že život nie je o tom, byť vždy perfektný, ale o tom, nájsť radosť v jednoduchých veciach, získavajú dar, ktorý ich bude sprevádzať celý život. Tento dar im dáva slobodu byť šťastnými a spokojnými v každej situácii. A nie je to práve to, čo si každý rodič pre svoje dieťa praje? Možno je na čase trochu popustiť uzdu – nielen deťom, ale aj sebe.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik.com
