Prvé mesiace života bábätka sú zázračné – dieťatko sa mení doslova zo dňa na deň. Objavuje svet okolo seba, učí sa ovládať svoje telo a my ako rodičia sledujeme s úžasom každý nový pokrok. Jedným z najdôležitejších míľnikov v jeho vývoji je chvíľa, keď si prvýkrát samo sadne.
Tento moment je viac než len rozkošný – je to signál, že detský nervový systém, svaly i zmyslová koordinácia sa vyvíjajú správnym smerom. No rovnako ako každý vývojový krok, aj sedenie si vyžaduje čas, trpezlivosť a správne načasovanie.
Kedy je bábätko pripravené samostatne sedieť?
Nie je neobvyklé, že rodičia sa pýtajú: „Kedy by malo moje dieťa vedieť sedieť?“ Odpoveď však nie je univerzálna. Vo všeobecnosti sa uvádza, že väčšina bábätiek začína sedieť samostatne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom života. Niektoré deti si dokážu sadnúť s oporou aj o niečo skôr, iné si dávajú načas, a to je úplne v poriadku.
Zdravotníci zdôrazňujú, že oveľa dôležitejšie než konkrétny vek je pripravenosť pohybového aparátu. Svaly trupu, krku a chrbta musia byť dostatočne silné, aby udržali telo vo vzpriamenej polohe bez toho, aby sa bábätko zosúvalo či prevracalo do strán. Až keď túto stabilitu zvládne, je pripravené sadnúť si samo a bezpečne.
Znaky, že dieťatko je na sedenie pripravené
Existuje niekoľko jemných, ale spoľahlivých signálov, že sa bábätko blíži k tomuto míľniku.
- Jedným z prvých je schopnosť dvíhať hlavičku a udržať ju stabilne, najmä počas času stráveného na brušku.
- Ďalším signálom je, že sa dieťa pokúša zmeniť polohu – z ležania na bok alebo sa snaží opierať o predlaktia a dvíhať hrudník.
- Všímať si môžete aj to, ako sa dieťatko hrá – ak si pri hre siaha po hračkách v sede s oporou a zjavne sa pri tom cíti pohodlne, je to dobré znamenie.
- Veľmi pozitívnym znakom je, ak sa dieťa pokúša samo sadnúť z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch. Tento proces síce môže trvať niekoľko týždňov, no je to prirodzená cesta, ktorá nevyžaduje žiadne urýchľovanie.
Kedy ešte so sedením bábätka počkať?
Hoci je lákavé vidieť svoje bábätko sedieť čo najskôr, je dôležité neskracovať vývojové fázy. Rodičia by sa mali vyhýbať predčasnému usádzaniu – či už opieraním dieťaťa o vankúše, alebo umiestňovaním do rôznych „sedacích“ pomôcok (napr. polohovacie kresielka, sedačky, hojdačky). Ak dieťa ešte nie je schopné samo sa do sedu dostať, jeho chrbtica ani svaly nie sú pripravené na túto polohu.
Predčasné usádzanie môže viesť k jednostrannému zaťaženiu chrbtice, nesprávnemu vývoju pohybových vzorcov a v extrémnych prípadoch aj k problémom s motorikou. Signály, že dieťa ešte nie je pripravené, zahŕňajú zvesenie hlavičky dopredu, neschopnosť udržať rovnováhu, nespokojnosť či plač v sede alebo zreteľné opieranie sa jedným ramenom či celým trupom.
Freepik
Ako dieťatko podporiť v zdravom sedení a prirodzenom vývine?
Základom je vytvárať priestor pre pohyb – a tým je najmä voľná podložka na zemi. Nechajme dieťatko tráviť dostatok času na brušku, podporujme jeho otáčanie, preliezanie, skúmanie. Hračky umiestňujme tak, aby sa za nimi muselo natiahnuť alebo sa za nimi posúvať. Tieto činnosti posilňujú chrbtové svaly, brucho i ramená – všetko, čo je pre stabilný sed potrebné.
Veľmi účinné sú aj spoločné hry na fitloptách (napr. jemné hojdanie bábätka v predklone a záklone), či nosenie v ergonomickom nosiči, ktoré napomáha aktivácii stredu tela. Vždy však dbáme na to, aby tieto aktivity boli krátke, pohodlné a rešpektovali momentálnu náladu dieťatka.
Bezpečnosť predovšetkým – na čo nezabudnúť, keď už bábätko sedí
Keď sa dieťa začne pokúšať o samostatný sed, je dobré upraviť prostredie v jeho okolí. Pri pokusoch o sadnutie môže spadnúť, preto je ideálne mať na zemi mäkkú podložku, prípadne koberec. Vyhnime sa tvrdým rohom nábytku, skleneným či ostrým predmetom v dosahu. V prípade, že dieťa sedí s oporou na sedačke alebo v posteli, nikdy ho nenechávajme bez dozoru – jeho pohyby môžu byť rýchle a nečakané.
Dôležitá je aj správna obuv – teda žiadna. Pokiaľ dieťa ešte nechodí, najlepšou „obuvou“ sú bosé nožičky, ktoré mu pomáhajú lepšie vnímať podložku a koordinovať rovnováhu.
Existujú rôzne „štýly“ sedenia bábätiek?
Áno – a nie všetky sú ideálne. Zdravotníci upozorňujú najmä na tzv. „W-sedenie“, keď dieťa sedí s nožičkami vytočenými do strán a zadočkom medzi nimi (tvar písmena W). Tento spôsob síce môže byť pre dieťa pohodlný, no z dlhodobého hľadiska môže negatívne ovplyvniť vývoj bedrových kĺbov, kolien a držania tela.
Ak si všimnete tento spôsob sedenia, jemne dieťa preveďte do inej polohy – napríklad do tureckého sedu, bočného sedu alebo sedu s vystretými nohami dopredu.
Sedenie bábätka sa nepokúšajte urýchliť ani ho neodďaľujte
Pohybový vývin bábätka je ako dobre komponovaná symfónia – každá fáza má svoje miesto a načasovanie. Keď niečo urýchlime alebo naopak zbytočne brzdíme, môže to narušiť harmonický priebeh celej skladby.
Ak začneme dieťatko usádzať skôr, než je na to pripravené, dochádza k nefyziologickému zaťaženiu chrbtice, ktorá ešte nie je dostatočne spevnená. Chrbtové svaly sú slabé a držanie tela tak závisí skôr od pasívnej opory než aktívneho svalového zapojenia. Výsledkom môže byť :
- nesprávne držanie tela,
- predčasné zakrivenie chrbtice,
- znížený svalový tonus
- alebo aj oneskorenie v ďalších pohybových zručnostiach, ako je štvornožkovanie či chôdza.
Okrem toho môže predčasné sedenie brzdiť zvedavý pohybový objaviteľský proces – dieťa, ktoré je pasívne posadené, často prestane skúmať a pohybovo sa „zasekne“. Nedá sa to síce vždy generalizovať, ale odborníci sa zhodujú, že prirodzený vývin je najzdravší vývin.
Na druhej strane, ak dieťaťu neposkytneme dostatok priestoru na skúmanie pohybu a dlhodobo zostáva v pasívnych polohách (napr. v ležadle, sedačke, kočíku), môžeme neúmyselne oddialiť jeho motorický pokrok.
Dôležité je preto nájsť zdravý balans – neposadiť skôr, než je pripravené, no zároveň vytvárať stimulujúce prostredie, ktoré dieťa motivuje k pohybu a postupne aj k samostatnému sedeniu.
Čas na prvú stoličku dieťatka
Keď už bábätko samostatne sedí bez opory – t. j. sadne si samo, udrží rovnováhu a neváľa sa zo strany na stranu – prichádza čas na vlastnú detskú stoličku. Zvyčajne to býva okolo 6. až 9. mesiaca, no platí tu opäť rovnaké pravidlo: najprv vývin, až potom výbava.
Výber prvej stoličky
Pri výbere prvej stoličky je dobré rozlišovať jej účel. Jedálenská stolička by mala byť stabilná, s pevnou konštrukciou, nastaviteľnou výškou, oporou pre nohy a ideálne aj s bezpečnostnými pásmi, ktoré zabránia vypadnutiu dieťatka. Dieťa by v nej malo sedieť kolmo a jeho nôžky by sa mali oprieť o podložku (nie voľne visieť).
Stolička na kreslenie, hranie či stolovanie pre staršie batoľa by mala byť ergonomická – s opierkou na chrbát, správnou výškou vzhľadom k stolu a najmä primeraná veľkosti dieťaťa. Dlhodobé sedenie v stoličke, kde si dieťa „nevie pomôcť“ nohami alebo sa zosúva, môže viesť k preťaženiu chrbtice alebo nechuti k sedeniu ako takému.
A ako dlho môže bábätko v stoličke sedieť?
Na začiatku úplne stačí pár minút – napríklad počas jedenia. Postupne môžeme čas predlžovať, no v žiadnom prípade by nemalo zostať v stoličke dlhšie ako 20 – 30 minút v kuse. Potrebuje sa hýbať, meniť polohy, skúmať priestor.
Kedy spozornieť: Čo ak dieťa ešte nesedí?
Ak má bábätko 8 – 9 mesiacov a stále si nepokúša sadnúť ani nevie sedieť s minimálnou oporou, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Nejde o dôvod na paniku – deti sa vyvíjajú rôznym tempom – ale skôr o príležitosť získať odborné usmernenie.
Niekedy môže byť za oneskorením úplne nevinný dôvod, ako napríklad nižší svalový tonus či slabšia motivácia k pohybu. Inokedy ide o signál, že telo potrebuje cielenú podporu.
Dôležité je sledovať aj súvislosti – napríklad či sa dieťa pretáča, siaha po veciach, či má záujem o okolie. Ak je celkovo „pohybovo pokojné“, ale inak reaguje primerane, možno len potrebuje viac času a priestoru. Ak sa však pridružujú ďalšie známky oneskoreného vývinu (napr. nevie dvíhať hlavičku, nereaguje na podnety, má stuhnuté končatiny), odborná konzultácia je rozhodne na mieste.
Vývoj každého bábätka je jedinečný. Namiesto porovnávania s inými deťmi či s internetovými tabuľkami sa zamerajme na pozorné sledovanie vlastného dieťaťa. Reagujme na jeho tempo, vytvárajme mu bezpečný priestor a buďme jeho najväčšími fanúšikmi.
Sedenie nie je cieľ, ale len jedna z mnohých zastávok na ceste k samostatnému pohybu. A tá cesta – to je dobrodružstvo, ktoré stojí za to prežiť naplno, s dôverou a radosťou.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
