Epilepsia je jedným z najčastejších neurologických ochorení, ktoré postihuje deti aj dospelých. Ide o stav, pri ktorom dochádza k opakovaným záchvatom spôsobeným nadmernou elektrickou aktivitou v mozgu. Hoci môže byť epilepsia pre rodičov strašidelná, v mnohých prípadoch ju možno účinne zvládnuť správnou liečbou a prispôsobením životného štýlu.
Prvé príznaky epilepsie nemusia byť vždy dramatické. Niekedy sa prejavuje len krátkodobým zahľadením, neobvyklými pohybmi alebo krátkymi výpadkami vedomia. Dôležité je včas rozpoznať symptómy a vyhľadať odbornú pomoc, aby dieťa dostalo správnu starostlivosť a mohlo viesť plnohodnotný život.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Tieto záchvaty môžu mať rôznu intenzitu a trvanie, od krátkych stavov zmätenosti až po silné kŕče. Epilepsia nie je jedna choroba, ale skupina porúch s rôznymi prejavmi a príčinami.
Epilepsia patrí medzi pomerne časté neurologické ochorenia – podľa odhadov postihuje približne 1 % populácie, pričom u detí je výskyt o niečo vyšší. Ochorenie sa môže objaviť v akomkoľvek veku, no často sa diagnostikuje v detstve alebo v seniorskom veku.
Typy epilepsie
- Generalizovaná epilepsia / generalizované epileptické záchvaty – ovplyvňujú celý mozog a môžu sa prejaviť stratou vedomia, kŕčmi alebo náhlymi pádmi.
- Fokálna epilepsia / fokálne epileptické záchvaty – postihujú len určitú časť mozgu a môžu spôsobovať nekontrolované pohyby alebo zmeny v správaní bez úplnej straty vedomia.
- Kombinovaná epilepsia – zahŕňa prvky generalizovanej aj fokálnej epilepsie, pričom záchvaty môžu začínať v jednej časti mozgu a následne sa rozšíriť do celého mozgu.
Príčiny epilepsie
Epilepsia môže vzniknúť z rôznych dôvodov, pričom nie vždy sa dá presne určiť príčina. Niektoré deti sa s ňou narodia, iné ju získajú v dôsledku rôznych faktorov. Toto sú možné rizikové faktory:
- genetické faktory – dedičná predispozícia k epilepsii,
- poranenie mozgu – napr. úrazy hlavy, krvácanie do mozgu,
- infekčné ochorenia – napr. meningitída, encefalitída,
- vývojové poruchy mozgu – napríklad malformácie počas vývinu plodu,
- perinatálne faktory – napr. komplikácie počas pôrodu, nedostatok kyslíka pri narodení, nízka pôrodná hmotnosť,
- metabolické a autoimunitné ochorenia,
- nádory alebo cievne problémy – vzácnejšie príčiny epileptických záchvatov.
Kedy sa u dieťaťa môže začať prejavovať epilepsia?
Epilepsia sa u detí môže objaviť v akomkoľvek veku, no najčastejšie sa diagnostikuje v ranom detstve alebo v období dospievania. U niektorých detí sa prvé záchvaty prejavia už v dojčenskom veku, zatiaľ čo u iných sa môžu objaviť až v školskom období. Vznik epilepsie môže byť ovplyvnený genetickými faktormi, komplikáciami počas tehotenstva, pôrodnými traumami alebo inými neurologickými ochoreniami.
Prvé prejavy epilepsie
Prvé prejavy epilepsie môžu byť nenápadné a rodičia si ich nemusia hneď všimnúť. Dieťa môže mať krátkodobé výpadky vedomia, epizódy zahľadenia sa, zvláštne pohyby alebo trhavé zášklby v končatinách. V niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť opakované nočné prebudenia, neobvyklé správanie alebo náhle pády bez jasnej príčiny. Dôležité je sledovať akékoľvek neobvyklé zmeny a pri podozrení na epilepsiu vyhľadať odborníka.
Varovné príznaky, ktoré u dieťaťa neignorujte:
- Opakované krátkodobé výpadky vedomia alebo zahľadenie sa
- Náhle trhavé pohyby rúk, nôh alebo celého tela
- Neobvyklé správanie bez jasnej príčiny
- Nočné prebudenia sprevádzané zášklbmi alebo dezorientáciou
- Náhle pády bez predchádzajúceho zakopnutia
- Závraty, mravčenie alebo zvláštne pocity bez zjavného dôvodu
- Automatické pohyby, ako mľaskanie alebo opakované žmurkanie
- Náhle stuhnutie tela alebo ochabnutie svalov
- Krátke epizódy zmätku alebo dezorientácie
- Časté sťažnosti na zvláštne vizuálne alebo sluchové vnemy
Bežné príznaky epilepsie
Epilepsia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od typu záchvatov a postihnutej časti mozgu. Medzi bežné príznaky patrí náhla strata vedomia, zášklby svalov, nekontrolované pohyby, stuhnutie tela, opakované zahľadenie sa či dočasné poruchy vnímania. Niektoré deti môžu pociťovať zvláštne pocity, ako je brnenie, závraty alebo sluchové a zrakové halucinácie pred samotným záchvatom.
Typy epileptických záchvatov:
1. Fokálne záchvaty
Fokálne (ohniskové) záchvaty postihujú iba jednu časť mozgu a spravidla trvajú menej ako dve minúty.
- Fokálne záchvaty bez straty vedomia – pri nich si postihnutý plne uvedomuje svoje okolie, no môže pociťovať mravčenie, závraty alebo vidieť blikajúce svetlá. Často sa prejavujú mimovoľnými pohybmi rúk či nôh.
- Fokálne záchvaty s poruchou vedomia – počas týchto záchvatov dochádza k zmene vedomia, pričom človek môže vykonávať automatické pohyby, ako je mľaskanie, mávanie rukou alebo pohľad uprený do prázdna.
2. Generalizované záchvaty
Generalizované záchvaty ovplyvňujú celý mozog a môžu spôsobiť úplnú stratu vedomia.
- Tonicko-klonické záchvaty – najznámejšia forma záchvatov s dvoma fázami: najprv telo stuhne (tonická fáza) a následne dochádza k trhavým pohybom (klonická fáza). Môžu trvať 1–3 minúty.
- Klonické záchvaty – charakteristické opakovanými rytmickými zášklbmi, ktoré postihujú najmä tvár, ruky a krk.
- Tonické záchvaty – spôsobujú stuhnutie svalov, čo môže viesť k pádom, ak sa záchvat objaví v stoji. Sú krátke, zvyčajne trvajú menej ako 20 sekúnd.
- Atonické záchvaty – vedú k úplnému ochabnutiu svalov, čo môže spôsobiť náhle spadnutie alebo sklopenie hlavy.
- Absenčné záchvaty – krátke výpadky vedomia trvajúce len niekoľko sekúnd, často sprevádzané žmurkaním či pozeraním do prázdna. Bežné sú najmä u detí.
- Myoklonické záchvaty – náhle zášklby svalov, ktoré trvajú iba zlomok sekundy a neovplyvňujú vedomie.
Ako spoznať prichádzajúci epileptický záchvat?
Niektoré deti môžu pred epileptickým záchvatom pociťovať varovné signály známe ako aura. Medzi ne patrí zvláštny pocit v žalúdku, zmeny vnímania (záblesky svetla, zvuky, pachy), náhle závraty, mravčenie v končatinách alebo krátkodobé zmätenie. V niektorých prípadoch sa môže dieťa správať inak ako obvykle – byť podráždené, úzkostné alebo ospalé.
Freepik
Diagnostika epilepsie
Na potvrdenie epilepsie je potrebné neurologické vyšetrenie a diagnostické testy, pričom kľúčovú úlohu zohráva elektroencefalografia (EEG), ktorá zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu. Okrem EEG sa často vykonáva aj magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT), ktoré pomáhajú odhaliť možné štrukturálne abnormality v mozgu. Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj podrobný popis záchvatov rodičmi či učiteľmi a vedenie epileptického denníka.
Liečba epilepsie
Liečba epilepsie závisí od jej typu a závažnosti. Vo väčšine prípadov sa predpisujú antiepileptické lieky, ktoré pomáhajú kontrolovať záchvaty. Výber vhodného lieku závisí od veku dieťaťa, typu epilepsie a individuálnej reakcie na terapiu. U niektorých detí môže byť potrebné vyskúšať viacero liekov, kým sa nájde ten správny.
Ak lieky nezaberajú, existujú aj ďalšie možnosti liečby, ako je ketogénna diéta, vagová stimulácia alebo v určitých prípadoch chirurgický zákrok. Okrem medicínskej liečby je dôležité zabezpečiť dieťaťu bezpečné prostredie a podporu, aby mohlo viesť plnohodnotný život bez nadmerných obmedzení.
Čo robiť, keď má dieťa epileptický záchvat?
Ak dieťa dostane epileptický záchvat, najdôležitejšie je zachovať pokoj a zabezpečiť jeho bezpečnosť. Ak upadne na zem, položte ho na bok, aby sa zabránilo vdýchnutiu slín alebo zvratkov, a odstráňte z jeho blízkosti ostré či nebezpečné predmety.
Nedávajte mu nič do úst, nesnažte sa zastaviť zášklby a neobmedzujte jeho pohyby. Ak záchvat trvá menej ako päť minút, spravidla nie je potrebné okamžité lekárske ošetrenie, ale po odznení záchvatu dieťa upokojte a nechajte ho odpočinúť.
Vyhľadajte lekársku pomoc, ak záchvat trvá dlhšie ako päť minút, ak sa opakuje bez návratu k vedomiu, ak dieťa po záchvate nedýcha alebo ak došlo k poraneniu. Po prvom záchvate je nevyhnutné konzultovať stav s neurológom, ktorý určí ďalší postup a diagnostiku. Rodičia by mali byť pripravení poskytnúť podrobnosti o priebehu záchvatu, čo pomôže pri správnej liečbe a prevencii ďalších epizód.
Tipy pre rodičov detí s epilepsiou:
- Dodržiavajte predpísanú liečbu – pravidelné užívanie liekov je kľúčové pre kontrolu záchvatov.
- Vedenie epileptického denníka – zaznamenávajte záchvaty, ich trvanie, spúšťače a reakcie dieťaťa.
- Zabezpečte bezpečné prostredie – odstráňte ostré predmety, používajte ochranné pomôcky pri aktivitách s vyšším rizikom pádu.
- Informujte učiteľov a opatrovateľov – zabezpečte, aby osoby starajúce sa o dieťa vedeli, ako reagovať pri záchvate.
- Identifikujte spúšťače – sledujte faktory, ktoré môžu vyvolať záchvaty (stres, nedostatok spánku, blikajúce svetlá).
- Podporte zdravý životný štýl – dbajte na pravidelný spánok, vyváženú stravu a dostatok pohybu.
- Zostaňte v kontakte s lekármi – pravidelné kontroly u neurológa pomôžu optimalizovať liečbu.
- Učte dieťa zvládať epilepsiu – vysvetlite mu jeho stav primerane veku a naučte ho, ako sa starať o svoje zdravie.
- Neizolujte dieťa od bežného života – podporujte ho v aktivitách, ktoré sú bezpečné a umožnia mu rozvíjať sa.
- Získajte psychologickú podporu – nebojte sa vyhľadať odborníka, ak dieťa alebo rodina prežíva stres či úzkosť.
Život s epilepsiou
Epilepsia neznamená, že dieťa nemôže viesť plnohodnotný a šťastný život. Mnohé deti s epilepsiou dosahujú v škole výborné výsledky, venujú sa svojim záľubám a s vhodnou liečbou majú záchvaty pod kontrolou.
Dôležité je vytvoriť bezpečné a podporné prostredie, pomôcť dieťaťu pochopiť jeho ochorenie a zabezpečiť, aby sa necítilo vylúčené. Včasná diagnostika, správna liečba a informovanosť okolia môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa s epilepsiou a umožniť mu naplno rozvinúť jeho potenciál.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
