Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie, ktoré sa najčastejšie vyskytuje u detí a mladých dospelých. Prenáša sa slinami, a preto sa jej hovorí aj „choroba z bozkov“. Hoci vo väčšine prípadov prebieha mierne, u niektorých detí môže viesť k vážnejším komplikáciám, ako je zväčšenie sleziny alebo dlhodobá únava.
Rodičia často riešia, ako dlho môže dieťa šíriť vírus, kedy je bezpečné vrátiť sa do školy a aké opatrenia sú potrebné na zotavenie. V tomto článku sa dozviete, aké sú typické príznaky mononukleózy, kto je najviac ohrozený a aké kroky podniknúť na podporu rýchleho zotavenia vášho dieťaťa.
Čo je mononukleóza?
Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie spôsobené Epstein-Barrovým vírusom (EBV), ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov. Najčastejšie postihuje deti vo veku 5 až 15 rokov a mladých dospelých do 25 rokov a prenáša sa predovšetkým slinami. Ochorenie sa prejavuje únavou, horúčkou, bolesťou hrdla a zväčšenými lymfatickými uzlinami. Hoci vo väčšine prípadov prebieha mierne, u niektorých detí a mladých dospelých môže viesť k vážnejším komplikáciám.
Spôsoby prenosu mononukleózy
Mononukleóza sa šíri predovšetkým kontaktom so slinami infikovanej osoby. Najčastejšie sa prenáša bozkom (choroba z bozkávania), zdieľaním pohárov, príborov alebo zubných kefiek. K prenosu môže dôjsť aj pri kašli či kýchaní, hoci menej často. Vírus zostáva v tele aj po prekonaní ochorenia a môže sa vylučovať slinami ešte niekoľko mesiacov.
Kde sa mononukleóza najviac šíri?
Najväčšie riziko nákazy je v kolektívoch, kde dochádza k úzkemu kontaktu medzi deťmi a mladistvými. Ochorenie sa preto často šíri v škôlkach, školách, na táboroch či v športových kluboch. Zvýšené riziko je aj v rodinách, kde sa vírus ľahko prenáša medzi súrodencami.
Inkubačný čas mononukleózy
Inkubačná doba, teda čas od nakazenia po prejavenie prvých príznakov, je približne 4 až 6 týždňov. U malých detí môže byť kratšia, kým u dospievajúcich a dospelých môže trvať dlhšie. Počas inkubačnej fázy môže byť infikovaná osoba nákazlivá, aj keď ešte nemá žiadne príznaky.
DepositphotosTypické príznaky mononukleózy u detí
Infekčná mononukleóza sa u detí môže prejavovať rôzne – niektoré majú len mierne príznaky podobné nachladnutiu, iné prekonávajú ochorenie s horúčkami a výraznou únavou. Nie všetky deti prejavujú všetky príznaky a niektoré môžu prebiehať veľmi mierne, najmä v predškolskom veku. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- únava a slabosť – môže pretrvávať niekoľko týždňov,
- horúčka – zvyčajne nad 38 °C,
- bolesť hrdla – často sprevádzaná silným zápalom mandlí,
- zväčšené lymfatické uzliny – najmä na krku a v podpazuší,
- zväčšená pečeň a slezina – v závažnejších prípadoch môže viesť k bolestiam brucha,
- bolesť hlavy a svalov – podobné ako pri chrípke,
- strata chuti do jedla – spojená s nevoľnosťou a bolesťou pri prehĺtaní.
U ktorých detí je vyššie riziko ochorenia?
Niektoré deti sú náchylnejšie na infekčnú mononukleózu než iné, najmä kvôli oslabenému imunitnému systému alebo častému kontaktu s infikovanými osobami. Riziko nákazy sa zvyšuje v kolektívnych zariadeniach, kde sa vírus ľahko šíri. Okrem toho môžu byť ohrozené aj deti, ktorých organizmus je oslabený chronickým ochorením, nedostatkom spánku alebo stresom.
- Deti s oslabenou imunitou – napríklad deti s autoimunitnými ochoreniami alebo po liečbe imunosupresívami.
- Deti v kolektívoch – škôlkari, školáci, deti na táboroch alebo internátoch, kde sa vírus rýchlo šíri.
- Deti vystavené dlhodobému stresu a únave – oslabená imunita zvyšuje náchylnosť na vírusové infekcie.
- Deti s nedostatkom spánku a nevyváženou stravou – oslabený organizmus sa horšie bráni infekciám.
- Deti s chronickými ochoreniami – napríklad diabetici alebo deti s ochoreniami pečene.
- Deti, ktoré často prekonávajú infekčné ochorenia – oslabený imunitný systém môže umožniť rýchlejšiu aktiváciu vírusu v tele.
Je infekčná mononukleóza u detí nebezpečná?
Infekčná mononukleóza u detí väčšinou prebieha mierne a bez závažných komplikácií, no v niektorých prípadoch môže byť nebezpečná. Najväčším rizikom je zväčšenie sleziny, ktoré môže viesť k jej prasknutiu pri náraze alebo fyzickej námahe.
Medzi ďalšie komplikácie patrí zápal pečene (hepatitída), anémia, zápal mozgu (encefalitída) alebo dlhodobá únava, ktorá môže pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov. Zriedkavo môže vírus spôsobiť aj poruchy krvotvorby alebo oslabenie imunity, čo zvyšuje náchylnosť na iné infekcie. Preto je dôležité sledovať stav dieťaťa a pri zhoršení vyhľadať lekársku pomoc.
Kedy je vhodné, aby sa dieťa vrátilo do školy alebo škôlky?
Návrat do školy alebo škôlky závisí od priebehu ochorenia a celkového stavu dieťaťa. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby dieťa zostalo doma minimálne dva až tri týždne, kým horúčka a akútne príznaky úplne neodznejú. Ak malo zväčšenú slezinu, je nevyhnutné vyhnúť sa športovým aktivitám a fyzickej námahe minimálne šesť týždňov, aby sa predišlo jej poškodeniu. Rodičia by sa mali riadiť odporúčaniami lekára a zabezpečiť, aby sa dieťa vrátilo do kolektívu až po úplnom zotavení.
DepositphotosDiagnostika mononukleózy
Diagnostika infekčnej mononukleózy zahŕňa klinické vyšetrenie a laboratórne testy. Lekár najprv vyhodnotí príznaky, ako sú horúčka, únava, bolesť hrdla a zväčšené lymfatické uzliny. Pri podozrení na mononukleózu sa vykonáva krvný test, ktorý odhalí zvýšený počet atypických lymfocytov a protilátky proti Epstein-Barrovmu vírusu (EBV).
Dôležitým ukazovateľom je aj vyšetrenie pečeňových enzýmov, keďže mononukleóza môže ovplyvniť činnosť pečene. V prípade potreby sa môže použiť aj ultrazvukové vyšetrenie brucha, najmä ak existuje riziko zväčšenej sleziny alebo zápalu pečene.
Liečba mononukleózy
Keďže mononukleóza je vírusové ochorenie, neexistuje špecifický liek, ktorý by ju vyliečil. Liečba vo väčšine prebieha v domácom prostredí a je symptomatická, pričom zahŕňa:
- Odpočinok – dieťa by malo obmedziť fyzickú aktivitu a venovať sa dostatočnému spánku.
- Dostatok tekutín – hydratácia pomáha zmierniť horúčku a podporuje regeneráciu organizmu.
- Lieky na zníženie horúčky a bolesti – podávanie paracetamolu alebo ibuprofénu na zmiernenie teploty a bolesti hrdla (aspirín sa neodporúča u detí kvôli riziku Reyovho syndrómu).
- Zmiernenie bolesti hrdla – kloktanie slanou vodou, pastilky na bolesť hrdla alebo bylinné čaje môžu pomôcť pri nepríjemných pocitoch v hrdle.
- Ľahká strava šetriaca pečeň – vyhnúť sa mastným a ťažkým jedlám, dôležitý je dostatočný príjem ovocia a zeleniny.
Hospitalizácia dieťaťa pri mononukleóze
V niektorých prípadoch je nutná hospitalizácia, najmä ak sa vyskytnú komplikácie, ako sú závažné opuchy hrdla, ktoré bránia dýchaniu a prehĺtaniu, vysoká horúčka, ktorá neklesá ani po podaní liekov, silné oslabenie organizmu, ktoré vedie k dehydratácii alebo extrémnej únave.
Tiež býva potrebná hospitalizácia, ak existuje riziko prasknutia sleziny, ak je výrazne zväčšená alebo nastane poškodenie pečene alebo neurologické komplikácie, ktoré vyžadujú sledovanie v nemocnici.
Hospitalizované dieťa dostáva podpornú liečbu, ktorá zahŕňa intravenózne tekutiny, podávanie kortikosteroidov v prípade silného opuchu hrdla a starostlivé monitorovanie celkového stavu. Po prepustení z nemocnice je dôležitá dlhšia rekonvalescencia a obmedzenie fyzickej záťaže.
Môže dieťa dostať mononukleózu viackrát?
Vo väčšine prípadov si organizmus po prekonaní infekčnej mononukleózy vytvorí doživotnú imunitu, takže ochorenie sa nevracia. Epstein-Barrov vírus však zostáva v tele v neaktívnej forme a u ľudí s oslabenou imunitou sa môže opäť aktivovať, hoci zvyčajne bez typických príznakov. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k opätovným prejavom infekcie, najmä pri výraznom oslabení organizmu alebo pri iných súčasných infekciách.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos