Všetky deti klamú. Áno, aj tie vaše.
Ak máte pocit, že práve vaše dieťa vymyslelo lož ako nástroj manipulácie na najvyššej úrovni, dovoľte nám vás upokojiť – nie ste sami. Klamú všetky deti. Niektoré to robia potmehúdsky, iné s iskrou tvorivého génia, ale motivácia býva často úplne obyčajná. A dobrá správa? Klamstvo v detstve nie je automaticky známkou skazeného charakteru. Vo väčšine prípadov ide o bežnú súčasť vývoja – psychického, sociálneho aj emocionálneho.
Klamstvo ako míľnik v detskom vývoji
Ak sa vám už stalo, že vás dieťa s vážnou tvárou presviedčalo, že ono tú čokoládu v špajze určite nevidelo, zatiaľ čo má od nej fúzy na tvári, ste presne ten rodič, pre ktorého je tento článok určený. Klamstvo v detstve je normálne, časté – a hlavne má svoj dôvod. Je to ako červené svetielko na palubovke – niečo sa deje. A my sa môžeme buď rozčúliť, že auto bliká, alebo sa zastaviť a pozrieť pod kapotu.
Verte či nie, psychológovia hovoria, že prvé „klamstvá“ sú znakom rozvíjajúcej sa inteligencie. Znamenajú, že dieťa začína chápať, že iní ľudia majú svoje vlastné myšlienky a pocity – a že ich môže vedome ovplyvniť.
- Približne okolo 4. – 5. roku si deti začínajú uvedomovať, že svet ich vnútra je oddelený od sveta ostatných – a že môžu „skúšať“ manipulovať.
Neznamená to, že máme jasať od radosti, ale môžeme sa na to pozrieť ako na vývojový krok – ktorý je však dôležité nasmerovať.
„Ak poviem, že som si umyl zuby, aj keď som si ich neumyl, mama mi dovolí pozerať rozprávku – vyhral som!“ No z nevinných „neumytých zubov“ môže byť o pár rokov ukradnutý mobil v školskej taške. Pozrime sa preto na to, prečo deti klamú a ako na to reagovať.
Najčastejšie dôvody, prečo deti nehovoria pravdu
1. Strach detí z trestu alebo reakcie dospelého
Dieťa vie, že niečo „pokazilo“, a ak má skúsenosť, že za chyby prichádza tvrdá reakcia, prirodzene si vyberie únikovú cestu. Lož je vtedy obranný mechanizmus. Deti sa často boja reakcie dospelých. Klamú nie preto, že by boli zlé. Len sa snažia vyhnúť stresu.
Príklad:
- „Rozbila si ten pohár?“
- „Nie! To pes...“ (pes, ktorý je práve na prechádzke s dedkom)
Psychologický podtón:
Dieťa nechce stratiť vašu lásku ani vašu priazeň. Ak trestáte príliš prísne, môže si vytvoriť vzorec: „Keď poviem pravdu, trpím. Keď klamem, možno to prejde.“
Ako reagovať?
Povedzte, že každý robí chyby – ale dôležité je, ako ich napravíme. Napr.: „Nehody sa stávajú. Keď odpovieš pravdivo, môžeme to spolu vyriešiť.“
Freepik
2. Túžba dieťaťa zapôsobiť
Niekedy si deti prikrášľujú realitu, lebo chcú vyzerať zaujímavo, silno alebo výnimočne – najmä pred rovesníkmi. Príbehy o tom, ako doma skrotili tigra alebo ako im ocko kúpil traktor, majú skôr korene v túžbe byť obdivovaný, nie v úmyselnej manipulácii.
Príklad:
- „Ja som sa už bicykloval bez koliesok, keď som mal tri.“
- „Moja mama robí najlepšie palacinky na svete, aj pán prezident ich jedol.“
Túžba zapôsobiť je úplne prirodzená. Deti chcú byť videné a obdivované – a niekedy, keď sa necítia dosť dobré, zveličia.
Psychologický podtón:
Môže ísť o signál, že sa dieťa porovnáva, cíti sa neisto alebo hľadá uznanie.
Ako reagovať?
Zamerajte sa na to, čo je na ňom naozaj výnimočné. „Nemusíš hovoriť, že poznáš prezidenta – stačí, že si dnes pomohol bračekovi. To bolo skvelé.“
3. Testovanie hraníc
Deti skúšajú svet. Lož je jeden zo spôsobov, ako zisťujú, čo si môžu dovoliť. Ak raz oklamú a nikto si nič nevšimne, skúšajú ďalej.
Psychologický podtón:
Nie je to „zlé dieťa“ – je to zvedavý výskumník. Skúša pravidlá a zisťuje, či to myslíme vážne.
Ako reagovať?
Buďte dôslední. Ak poviete, že klamstvo má následky, držte sa toho. Ale aj oceňte pravdu. „Ďakujem, že si to povedal. Nebolo to ľahké, ale urobil si správnu vec.“
4. Chýbajúca schopnosť rozlíšiť realitu od fantázie
Menšie deti (do cca 6 rokov) majú ešte problém odlíšiť, čo si vymysleli a čo sa stalo naozaj. Ich mozog funguje v obrazoch, emóciách, túžbach – niekedy si to celé poskladajú ako LEGO. A zrazu je tam drak, čo zjedol domácu úlohu.
Psychologický podtón:
To nie je vedomé klamstvo, ale rozprávkový filter. Potrebujú čas, aby sa naučili, čo je „naozaj“ a čo „iba v hlave“.
Ako reagovať?
Neposmievajte sa, ale pokojne skúste: „To znie ako super príbeh. A teraz mi skús povedať, čo sa naozaj stalo.“
5. Keď deti nechcú sklamať
Niekedy deti klamú preto, že im na vás veľmi záleží. Nechcú vás nahnevať, zarmútiť alebo prísť o vaše objatie. A tak radšej situáciu „zahmlia“.
Psychologický podtón:
Klamstvo ako prejav úzkosti zo straty vzťahu. Deti potrebujú cítiť, že ich máte radi, aj keď nie sú dokonalé.
Ako reagovať?
Povedzte niečo ako: „Ľúbim ťa, aj keď niečo pokazíš. Ale pravda mi pomáha ti dôverovať. Spolu to zvládneme.“
Freepik
Ako na detské klamstvo reagovať? S pokojom, láskou a schopnosťami Sherlocka
1. Zachovajte pokoj
Áno, ľahšie sa to píše, ako robí – ale krikom alebo hnevom nič nevyriešime. Naopak, dieťa sa utvrdí v tom, že pravda = problém. A nabudúce sa k nej dostaneme ešte ťažšie.
Možno niekedy máte chuť si dať vankúš pred ústa a zakričať doň. Ale vaše dieťa potrebuje pokoj, nie výbuch. Predtým, než zareagujete, sa nadýchnite. Doslova. Pokojne si dajte sekundu navyše – a odpovedzte s odstupom.
2. Buďte detektív, nie sudca
Namiesto obviňovania skúste zistiť, čo dieťa k lži viedlo. Položte jemné, zvedavé otázky typu:
„Vieš, mne sa to celé nezdá… pomôžeš mi pochopiť, čo sa stalo?“
Nejde o vypočúvanie, ale o spoločné hľadanie pravdy.
Nie: „Zase klameš?!“ Radšej: „Pomôž mi tomu porozumieť. Čo sa vlastne stalo?“
Keď nejdete na dieťa s útokom, je väčšia šanca, že sa vám otvorí.
3. Vysvetľujte, prečo je pravda dôležitá
Deti často nevedia, prečo je klamanie zlé – ony len vedia, že „nesmú“. Vysvetlite im, že dôvera je ako stavba z lega – ak vypadne zopár kociek, veža sa otrasie. Ale keď ich spolu vrátime späť, drží ďalej. Deti sa učia aj prostredníctvom príbehov. Rozprávka, film, dokonca zážitok z detstva, ktorý im porozprávate, im môže dať viac než tisíc prednášok o pravde.
4. Oceňte pravdu, aj keď nie je príjemná
Keď dieťa prizná pravdu (aj za cenu problému), oceňte to. Neznamená to, že všetko prehliadnete – ale uznáte jeho odvahu: „Som rád, že si mi to povedal. Viem, že to nebolo ľahké.“
5. Budujte kultúru dôvery postupne
Uznávajte odvahu dieťaťa hovoriť pravdu. Nezveličujte chyby. Ukážte aj vy, že nie ste dokonalí – ale úprimní.
A čo keď sa klamanie detí opakuje často?
Ak má dieťa tendenciu opakovane a cielene klamať, môže to byť prejav väčšieho nepokoja v jeho vnútri. Nie vždy to znamená niečo vážne, ale oplatí sa zamyslieť nad týmito otázkami:
- Cíti sa dieťa doma bezpečne a prijaté?
- Má priestor hovoriť o svojich pocitoch?
- Necíti sa pod tlakom alebo neisto?
Pravidelné a zámerné klamanie môže byť signál, že dieťa niečo trápi. Môže ísť o:
- tlak na výkon (napr. v škole),
- nízke sebavedomie,
- napätie doma alebo medzi súrodencami,
- potrebu získať kontrolu nad situáciou, v ktorej sa cíti bezmocne.
V takom prípade pomôže rozhovor, otvorenosť a niekedy aj spolupráca s odborníkom – psychológom či školským poradcom.
Ak vaše dieťa niekedy klamalo, vitajte v klube. Ak klame neustále – vitajte v realite. Klamstvo je ako signálny oheň: niekedy svieti kvôli strachu, niekedy kvôli túžbe byť videný. Našou úlohou nie je oheň hneď hasiť, ale pochopiť, prečo sa rozhorel, a ukázať, že aj pravda vie hriať.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
