Neonatálny herpes je jedným z najvážnejších vírusových ochorení, ktoré môžu postihnúť novorodenca už v prvých dňoch života. Aj keď ide o zriedkavé ochorenie, následky môžu byť fatálne – od postihnutia mozgu až po život ohrozujúce infekcie viacerých orgánov. Tento článok prináša všetky dôležité informácie – od príznakov a liečby až po preventívne kroky, ktoré môžu urobiť budúce matky.
Čo je neonatálny herpes
Neonatálny (novorodenecký) herpes je vážna vírusová infekcia, ktorá postihuje novorodencov do 28 dní po narodení. Spôsobuje ju vírus herpes simplex (HSV), najčastejšie typ HSV-2, menej často HSV-1.
Ide o zriedkavé, ale potenciálne život ohrozujúce ochorenie, ktoré môže zasiahnuť kožu, oči, ústnu dutinu, ale aj centrálny nervový systém a vnútorné orgány novorodenca. Bez včasnej liečby môže mať vážne následky vrátane neurologických porúch, slepoty alebo smrti.
Rozdiel medzi HSV-1 a HSV-2 u novorodencov
Vírus herpes simplex existuje v dvoch formách – HSV-1 (často spojený s oparmi na perách) a HSV-2 (zvyčajne genitálny herpes). U novorodencov však môže závažnú infekciu spôsobiť ktorýkoľvek typ, ak dôjde k priamemu prenosu.
- HSV-2 býva častejšou príčinou novorodeneckého herpesu, pretože sa najčastejšie prenáša počas pôrodu z genitálneho traktu matky.
- Na druhej strane, HSV-1 sa častejšie prenáša postnatálne – napríklad bozkávaním dieťaťa osobou s aktívnym oparom.
Príčiny neonatálneho herpesu
Najčastejšou príčinou nákazy novorodenca je prenos vírusu z matky počas pôrodu cez infikovaný pôrodný kanál. Riziko je najvyššie v prípade, že matka prekoná primoinfekciu HSV – teda prvú nákazu vírusom – v treťom trimestri tehotenstva. V tomto období si ešte nevytvorí dostatočné množstvo protilátok, ktoré by mohli chrániť plod. Infekcia sa však môže preniesť aj pri dotyku s infikovanými oblasťami kože alebo slizníc (napr. ústny herpes u osoby v kontakte s dieťaťom).
Zriedkavo sa HSV prenáša aj pred narodením (in utero), napríklad cez placentu, alebo po narodení (postnatálne), najmä ak má osoba v okolí novorodenca aktívne herpetické ložisko. Medzi rizikové faktory patrí predčasný pôrod, oslabená imunita dieťaťa a vaginálny pôrod pri aktívnej infekcii u matky.
Príznaky neonatálneho herpetického vírusu
Príznaky neonatálneho herpesu sa zvyčajne objavujú v priebehu prvých dvoch týždňov po narodení, no ich prejavy sa môžu líšiť v závislosti od typu infekcie. Ochorenie môže postihovať iba kožu a sliznice, ale aj centrálny nervový systém či viaceré vnútorné orgány. Rýchle rozpoznanie príznakov je kľúčové pre úspešnú liečbu.
Najčastejšie príznaky neonatálneho herpesu:
pľuzgieriky alebo vredy na koži, v okolí úst, očí alebo genitálií,
horúčka, podráždenosť, slabé sanie, letargia,
záchvaty, zmeny vedomia, poruchy dýchania (pri postihnutí CNS),
žltačka, problémy s pečeňou a poruchy krvnej zrážanlivosti (pri diseminovanej forme),
opuchy alebo začervenanie očí, ktoré môže signalizovať postihnutie zraku.
Neonatálny herpes a dlhodobé následky
Aj pri úspešnej liečbe môže mať neonatálny herpes trvalé dôsledky, najmä ak infekcia postihla mozog alebo vnútorné orgány. Závažnosť následkov závisí od rozsahu infekcie, typu postihnutia a rýchlosti začatia liečby. Niektoré deti môžu mať len mierne oneskorenie vývoja, iné čelia vážnym neurologickým komplikáciám.
Možné dlhodobé následky neonatálneho herpesu:
poruchy motoriky alebo oneskorený psychomotorický vývoj,
epileptické záchvaty alebo poškodenie mozgových štruktúr,
slepota alebo poškodenie zraku,
poruchy sluchu,
opakované infekcie kože alebo slizníc (reaktivácia vírusu),
trvalé poškodenie pečene alebo ďalších orgánov pri ťažkej forme.
Diagnostika neonatálneho herpesu
Diagnostika neonatálneho herpesu si vyžaduje rýchly a cielený prístup, pretože oneskorenie môže mať fatálne následky. Lekár pri podozrení na HSV infekciu zväčša nariadi kombináciu laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení.
Najspoľahlivejšou metódou je PCR testovanie (polymerázová reťazová reakcia) na prítomnosť vírusu v krvi, mozgovomiechovom moku, výteroch z pľuzgierov alebo hrdla. Kultivácia vírusu a prítomnosť špecifických protilátok môžu diagnózu doplniť, no nie sú také rýchle ani spoľahlivé ako PCR.
Dôležitou súčasťou diagnostiky je neurologické vyšetrenie, najmä ak sa objavia príznaky postihnutia centrálneho nervového systému. V takých prípadoch lekári často indikujú lumbálnu punkciu (na analýzu mozgovomiechového moku), ultrazvuk mozgu alebo MRI, ktoré môžu odhaliť zápalové zmeny alebo krvácanie. Súbežne sa sledujú aj funkcie pečene, krvné parametre a prípadné prejavy diseminovanej infekcie.
Liečba neonatálneho herpesu
1. Antivirotiká
Liečba neonatálneho herpesu je založená na podávaní antivirotík, konkrétne acykloviru, ktorý sa podáva intravenózne počas niekoľkých týždňov. Dĺžka liečby závisí od formy ochorenia – pri kožnej forme zvyčajne 14 dní, pri postihnutí CNS a diseminovanej forme najmenej 21 dní. Liečba sa začína okamžite po podozrení na infekciu – aj pred potvrdením diagnózy – pretože čas je v tomto prípade kľúčový.
2. Podporná liečba
Popri antivirotikách sa novorodencom často podáva aj podporná liečba, ktorá môže zahŕňať intravenózne tekutiny, kontrolu dýchania, podávanie antibiotík na krytie sekundárnych infekcií a stabilizáciu telesných funkcií. V prípade postihnutia CNS sú dôležité aj neurologické konzultácie a monitorovanie vývoja.
3. Dlhodobá profylaxia
Po ukončení akútnej liečby sa deťom často predpisuje dlhodobá profylaxia perorálnym acyklovirom na niekoľko mesiacov, aby sa predišlo reaktivácii vírusu. Zároveň sú tieto deti pravidelne sledované – najmä z hľadiska vývoja, sluchu, zraku a prípadných neurologických komplikácií. Včasná liečba síce znižuje úmrtnosť a následky, no úplné zotavenie nie je vždy isté.
Prevencia a čo môžu urobiť budúce matky
Prevencia neonatálneho herpesu spočíva najmä v znížení rizika prenosu vírusu z matky na dieťa počas tehotenstva a pôrodu. Budúce matky, ktoré vedia o svojej HSV infekcii, by mali svoj stav oznámiť gynekológovi už na začiatku tehotenstva. V prípade, že ide o prvú nákazu (primoinfekciu) počas tehotenstva – najmä v treťom trimestri – je riziko pre plod najvyššie a vyžaduje si dôsledné sledovanie.
Podávanie antivirotík pred pôrodom
Jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení je podávanie antivirotík (napr. acyklovir) v posledných týždňoch tehotenstva ženám s aktívnym HSV, aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu ložísk počas pôrodu. Matky by sa mali tiež vyhýbať pohlavnému styku s partnerom s aktívnym herpesom, najmä v neskorom štádiu tehotenstva.
Cisársky rez kvôli herpesu
Pri výskyte aktívneho genitálneho herpesu v čase pôrodu je odporúčaný cisársky rez, ktorý významne redukuje riziko nákazy novorodenca. Cisársky rez sa zvyčajne vykonáva najneskôr pri prasknutí plodových obalov, aby sa minimalizoval kontakt dieťaťa s infikovanými pôrodnými cestami. Hoci úplne nevylučuje riziko prenosu, je v takýchto prípadoch najbezpečnejšou formou pôrodu.
Postnatálna prevencia
Dôležitá je aj postnatálna prevencia – novorodenec by nemal prísť do kontaktu s osobou, ktorá má aktívny opar na perách alebo inde na tele. Všetci členovia domácnosti by si mali pred manipuláciou s bábätkom dôkladne umývať ruky a vyhýbať sa bozkávaniu dieťaťa na tvár alebo ruky.
Depositphotos
Kedy sa testuje matka na HSV? (prenatálne skríningy, odporúčania)
Rutinné testovanie tehotných žien na vírus herpes simplex (HSV) nie je súčasťou štandardného prenatálneho skríningu, pokiaľ žena nemá príznaky alebo v anamnéze uvedenú infekciu. Lekári však môžu odporučiť testovanie, ak sa objavia herpetické prejavy počas tehotenstva, najmä v oblasti genitálií.
V prípade podozrenia na primoinfekciu (prvotnú nákazu) alebo časté recidívy herpesu môže gynekológ pravidelne sledovať stav a v posledných týždňoch tehotenstva indikovať profylaktickú liečbu antivirotikami. Komunikácia s lekárom o vlastnej anamnéze a prípadných príznakoch je preto rozhodujúca pre ochranu novorodenca.
Herpes v tehotenstve – čo robiť, ak sa prvýkrát objaví?
Ak sa u ženy počas tehotenstva prvýkrát objaví genitálny herpes, ide o tzv. primoinfekciu, ktorá predstavuje najväčšie riziko pre plod. V takom prípade je kľúčové okamžite kontaktovať gynekológa – ten väčšinou potvrdí diagnózu výterom a nasadí antivirotickú liečbu (napr. acyklovir).
V treťom trimestri môže byť indikované dlhodobé podávanie antivirotík na zníženie vírusovej nálože pred pôrodom. V prípade výskytu aktívnych ložísk v čase pôrodu sa zväčša odporúča cisársky rez, aby sa minimalizovalo riziko prenosu na novorodenca. Čím skôr je infekcia podchytená, tým lepšia je prognóza pre dieťa aj matku.
Často kladené otázky o novorodeneckom herpese (FAQ)
Ako sa môže novorodenec nakaziť vírusom herpesu?
Najčastejšie počas pôrodu, ak má matka aktívny genitálny herpes. Vírus sa môže preniesť aj pred narodením (cez placentu) alebo po pôrode – napríklad kontaktom s osobou, ktorá má opar.
Je neonatálny herpes častý?
Nie, ide o zriedkavé ochorenie. Vyskytuje sa približne u 1 z 3 000 – 20 000 narodených detí. Napriek tomu je vážny, pretože môže mať ťažké následky alebo viesť k úmrtiu.
Aké sú prvé príznaky neonatálneho herpesu?
Pľuzgieriky na koži, horúčka, slabé sanie, záchvaty, ospalosť alebo podráždenosť. Príznaky sa objavujú zvyčajne 5–14 dní po pôrode.
Dá sa neonatálny herpes liečiť?
Áno. Liečba spočíva v podávaní antivirotika (acyklovir), najčastejšie formou infúzie v nemocnici. Čím skôr sa začne, tým je väčšia šanca na zotavenie.
Môže dieťa prežiť novorodenecký herpes bez následkov?
Áno, ak sa ochorenie včas diagnostikuje a lieči. Pri diseminovaných alebo CNS formách však hrozia neurologické poruchy, slepota alebo oneskorený vývoj.
Dá sa neonatálnemu herpesu predísť?
Vo väčšine prípadov áno. Preventívne opatrenia zahŕňajú antivirotiká pre matku v závere tehotenstva, cisársky rez pri aktívnej infekcii a hygienické zásady v okolí novorodenca.
Môže sa novorodenec nakaziť herpesom od inej osoby ako matky?
Áno. Ak má niekto v blízkom kontakte (napr. príbuzný) aktívny herpes – napríklad na perách – môže dieťa infikovať, najmä bozkávaním alebo nedostatočnou hygienou.
Zriedkavé, ale vážne ochorenie
Neonatálny herpes je zriedkavý, no veľmi závažný problém, ktorý si vyžaduje rýchlu reakciu. Vďaka dôkladnej diagnostike, antivirotickej liečbe a preventívnym opatreniam je však možné výrazne znížiť riziká. Budúce matky, ktoré majú skúsenosť s herpesom, by sa nemali báť hovoriť o tom so svojím lekárom – je to prvý krok k ochrane bábätka.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
