Všetko išlo fajn. Dieťa vám začalo pekne spinkať. Vy ste si už aj dovolili pozrieť seriál bez titulkov, dali ste si večeru posediačky a dokonca sa vám podarilo ráno sa osprchovať bez soundtracku detského plaču.
A potom zrazu... Bum.
Budí sa častejšie, horšie zaspáva, plače uprostred noci a tvári sa, že o 2:47 je ideálny čas na párty. Vy gánite do stropu, v hlave vám beží „čo robíme zle?!“ a na Instagrame vám kamarátka práve posiela video, ako jej bábätko spí 12 hodín v kuse. (Nevadí, možno je to filter.)
Milí rodičia, vitajte vo svete spánkovej regresie – je to bežná fáza vývinu, nie trest karmy. Dobrou správou je: prejde to.
Čo je spánková regresia?
Spánková regresia je obdobie, keď dieťa, ktoré predtým spalo relatívne dobre, začne spať horšie – častejšie sa budí, ťažšie zaspáva, spánok je kratší a prerušovaný.
A teraz to najzaujímavejšie: nedeje sa to preto, že robíte niečo zle. Naopak – dieťatko sa vyvíja. A jeho mozog ide ako rýchlik bez ručnej brzdy.
Kedy najčastejšie dochádza ku spánkovej regresii
U každého dieťaťa je to iné, no najčastejšie sa objavuje v týchto obdobiach:
- okolo 4. mesiaca – prvý veľký míľnik (a pre mnohých rodičov aj prvý spánkový šok),
- okolo 8 .– 10. mesiaca – keď dieťa začína loziť, stáť a separačná úzkosť má svoj debut,
- okolo 12. mesiaca – dieťa robí prvé kroky a má veľa myšlienok aj o polnoci,
- okolo 18. mesiaca – začiatky vzdoru, pokusy o samostatnosť, slovo „nie“ sa nosí,
- okolo 2 rokov – rozvoj reči, silná túžba po kontrole (a teda aj o pol štvrtej ráno).
Niektoré deti týmito fázami prejdú hladko, iné akoby zabudli spať. Ale verte, ony si spomenú.
Príčiny vzniku spánkovej regresie
1. Vývin mozgu – ako keď má dieťa v hlave ohňostroj
Mozog dieťatka je v prvých mesiacoch a rokoch života ako hyperaktívna továreň na zázraky – neustále sa v ňom tvoria nové neurónové spojenia, prebiehajú veľké „stavby“ a reorganizácie. Dieťa sa učí vnímať svet, spracováva emócie, učí sa rozpoznávať tváre, tóny hlasu, význam dotyku... a to všetko aj počas spánku.
Výsledok? Mozog je tak stimulovaný, že spánok nie je vždy pokojný. Niekedy ho dokonca sám preruší, lebo „haló, niečo sa deje, poďme to ešte riešiť!“ To je ten moment, keď sa dieťa uprostred noci posadí, hýbe rúčkami, „rozpráva“ si alebo skúša stáť – ono si len jednoducho precvičuje nové schopnosti. Akoby si stiahlo najnovší update, ale ešte ho nevie celkom ovládať.
Pre rodiča je to síce vyčerpávajúce, no zároveň je to krásny dôkaz toho, ako úžasne sa vyvíja detská hlavička.
Depositphotos
2. Separačná úzkosť – keď mama zmizne
Okolo 8. až 10. mesiaca si dieťa uvedomí dôležitú (a preňho dosť stresujúcu) vec: mama a otec môžu odísť a nemusia sa vrátiť hneď. Táto nová schopnosť chápať trvalosť objektu síce znie ako filozofická téma, no v praxi to znamená jediné – dieťa vás nechce pustiť z dohľadu. Ani cez deň, ani v noci.
A tak, keď zaspí a preberie sa v inej situácii (napr. bez vás, keď ste ho uložili ospalé, ale teraz sa ocitlo samo v postieľke), spustí alarm. Nie z rozmaru, ale z obavy, že ste sa stratili. Je to preň úplne reálna hrozba.
Táto fáza je náročná, pretože okrem častého budenia je aj silno emocionálne nabitá. Dieťa neplače len preto, že sa prebralo – ono potrebuje cítiť istotu a vašu prítomnosť, aby sa mohlo znova upokojiť.
3. Nové pohybové schopnosti – keď je telo plné „hopkacej“ energie
Deti sa hýbu, trénujú, skúšajú, a keď raz objavia, že sa dajú otáčať, loziť, sadať, stavať sa a dokonca aj kráčať, tak... ich to baví. Tak veľmi, že si to chcú skúšať aj v spánku. A áno – aj o tretej v noci, v pyžamku a so zavretými očkami.
Mozog vtedy nedokáže oddeliť deň a noc – pohybový vývin je taký intenzívny, že ho dieťa takpovediac nevie „vypnúť“. Aj keď je unavené, môže sa pokúšať stáť, loziť po postieľke alebo sa prehadzovať ako gymnastka na tréningu. Nie je to zámerné vyrušovanie – je to fyzická potreba niečo si osvojiť.
Toto obdobie si často vyžiada opakovanie ukladacích rituálov, trpezlivosť a možno aj zatvorenie očí na gauči s dieťaťom na hrudi (kým si „dohopká“ svoje).
4. Príliš veľa dojmov – malý mozog, veľký svet
Pre nás dospelých môže byť deň „len“ o návšteve u babky a nákupe v potravinách. Pre dieťa je to však senzorický festival – nové hlasy, vône, svetlá, farby, situácie, nové emócie a možno aj niekto, kto sa naňho príliš hlasno usmial.
Deti tieto zážitky nefiltrujú ako my. Každý nový vnem sa ukladá a spracúva, no kapacita detského mozgu je (zatiaľ) obmedzená. Preto to často všetko vypustí von v najnevhodnejšej chvíli: v noci. Nie preto, že chce, ale preto, že to potrebuje. Niekedy to vyzerá ako nočné prebudenie, inokedy ako „plač bez dôvodu“. Ale ten dôvod tam je – len sa deje v tichu detskej hlavičky.
Ako pomôcť dieťaťu (a sebe) lepšie spať
1. Režim je kamarát – a aj vy si ho obľúbite
Deti (aj tie úplne najmenšie) majú rady opakovanie a predvídateľnosť. Upevňujú si tak pocit bezpečia, ktorému rozumejú. Pravidelný režim večerného kúpeľa, papania, obľúbenej pesničky a spánku v rovnakom čase a poradí pomáha telu aj mozgu pochopiť: teraz ideme oddychovať.
Aj keď sa to niekedy zdá ako zbytočná námaha – práve opakujúce sa rituály sú tým, čo dieťa upokojuje. A možno aj vás.
2. Večerný pokoj
Silné svetlá, hlučné hračky, animované rozprávky a skáčuce zvieratká... To všetko patrí do denného sveta. Večer by mal byť ako jemné zhasnutie javiska. Tlmené svetlo, tichý hlas, pomalé pohyby a pokojná atmosféra signalizujú, že sa blížime ku koncu dňa.
Nemusíte z bytu robiť kláštor, ale zmyslom je vytvoriť harmonickú náladu, ktorá dieťa ukolíše – nie rozvášni.
3. Spánkové asociácie – malý plyšák, veľký pomocník
Spánkové asociácie sú drobnosti, ktoré si dieťa spojí so zaspávaním. Môže to byť plyšák, jemné hladkanie, biely šum alebo uspávanka. Ak sa tieto prvky pravidelne opakujú, stávajú sa pre mozog signálom: tu sa spí, tu je bezpečne.
A keď sa dieťa v noci prebudí? Práve vďaka týmto „pomôckam“ môže ľahšie zaspinkať späť, aj bez vašej pomoci.
4. Blízkosť – buďte tam, aj keď nič „nerobíte“
Nie každé prebudenie treba riešiť pesničkou a kaskadérskym ukladaním. Niekedy dieťa potrebuje len vedieť, že ste tam. Krátke pohladenie, prítomnosť, známy hlas – často to úplne stačí. Pre vás je to možno drobnosť. Pre dieťa je to istota, že svet je v poriadku.
5. Dobrý deň = lepšia noc
Deti potrebujú byť cez deň aktívne a stimulované, aby mohli v noci lepšie spať. Ale pozor – nie preťažené. Dobrý deň obsahuje:
- čerstvý vzduch,
- trochu pohybu,
- pár nových zážitkov,
- chvíľku ticha,
- čas na oddych.
Rovnováha medzi aktivitami a pokojom pomáha dieťaťu, aby si večer nemuselo v hlave prehrávať „celý seriál“, ale len poslednú epizódu... a potom zaspalo.
A čo vy, rodičia?
Ste unavení. Je to normálne. Nepotrebujete byť dokonalí. Potrebujete sa napiť vody, najesť teplého jedla a niekedy len vypnúť. Aj vy máte svoj vývin. Pamätajte, spánková regresia je fáza – nie koniec sveta. Dieťatko sa posúva vpred, a hoci vás to na pár nocí potiahne späť do „newborn módu“, nie je to navždy.
Spánková regresia je dôkaz, že vaše dieťa rastie, učí sa a vyvíja. Áno, niekedy aj o tretej ráno. Avšak raz sa na to budete pozerať s úsmevom (možno aj cez slzy smiechu). Dovtedy si skúste pripomenúť: dieťa nespí zle, dieťa sa vyvíja. A vy? Vy robíte, čo sa dá.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
